5. Bratislavské víno a vinárstvo v staroveku

Azda žiadny kultúrny nápoj neovplyvnil ducha, umenie a humor ľudí všetkých období tak ako víno. Víno bolo od staroveku nielen bežným nápojom výrobcov vína a zámožnejších vrstiev obyvateľstva, ale aj obradným nápojom určeným na oslavy a slávnosti občanov, najmä šľachty, cirkevných hodnostárov, umelcov i panovníkov.

Aj praobyvatelia žijúci na území terajšej Bratislavy pili a dorábali víno už v staroveku. Bratislava sa stala mestom s bohatou vinárskou tradíciou a predaj vína zohral významnú úlohu pri ekonomickom rozvoji mesta. Bratislavské víno malo dobrú povesť nielen doma, ale i v zahraničí. Víno sa pilo na území Bratislavy už v keltskom období v 2.-1. storočí pred Kristom. Nie je však známe, či to bolo víno vyrobené na našom území, alebo dovezené zo zahraničia (bezpečne doložená výroba vína na našom území je až z obdobia Veľkomoravskej ríše).

Pitie vína dokazujú aj archeologické nálezy nádob a ich fragmentov z tohto obdobia. Napríklad pri vykopávkach na Devíne sa našla keltská zásobnica na víno z 2. storočia pred Kristom. Aj v keltskom sídlisku v Devínskej Novej Vsi sa našli črepy a fragmenty nádob na víno, zlomky amfory sa našli aj pri vykopávkach na námestí SNP. Historik T. Ortvay v roku 1895 napísal, že víno pili aj Rimania, ktorí v 1.- 4. storočí mali svoje vojenské tábory v lokalite nazvanej Gerulata v Rusovciach, v centre mesta tábor Limes Romanum, v Devíne a v Stupave,ktoré boli súčasťou rímskeho impéria.

Dokazujú to aj archeologické nálezy v Bratislave, v Devíne, Lamači a v Devínskej Novej Vsi. Sú to najmä dobové nádoby na víno, ktoré sú vo Vinohradníckom múzeu v Bratislave, a to hlinená amfora na víno, rímska sklenená fľaša, kráľovská nádobka na pitie vína (kantharos), rímsky náhrobný kameň so scénou pitia vína a ďalšie doklady z 2.-3. storočia. Pri archeologických vykopávkach sa našli nádoby na víno a ich črepy v Devíne, v centre mesta pri výstavbe továrne Kablo a na Ventúrskej ulici 3. Takéto nádoby sa našli aj v Devínskej Novej Vsi a v Čunove.

Vinohradníctvo a vinárstvo na území Bratislavy malo dobrú úroveň už v období Veľkomoravskej ríše v 9.-10. storočí. O pití vína v 9. storočí svedčia tri staroslovienske modlitby za hrozno a víno a štyri cirkevné pokuty hriešnikom, ktorí sa opili z vína. Pitie vína potvrdzujú aj archeologické nálezy, napríklad dvojuchá amfora na víno z 8. storočia a ďalšie keramické nádoby ktoré sa našli pri vykopávkach v Devínskej Novej Vsi, v Devíne sa našlo 6 džbánov na víno z 10. stor. a črepy i fragmenty slovanskej keramiky v deviatich lokalitách, na Bratislavskom hrade a na uliciach Ventúrska, Klariská, Michalská a Židovská sa našli viaceré črepy a fragmenty, podobne ako aj v Dúbravke, v Lamači a vo Vajnoroch na Triblavine.

Viliam Horniak
(Pokračovanie nabudúce.)