Bude Poštová ulica trhoviskom?

Bude poštová ulica trhoviskom? - pamatnik16_1

Zárodkom budúceho hlavného mesta Slovenska bolo pred tisíc rokmi trhovisko pri brode cez rieku Dunaj. Miesto bolo už od praveku chránené výšinnou pevnosťou na kopci, kde vyrástol Bratislavský hrad. V 11. až 13. storočí bolo pod hradom niekoľko menších sídlisk.

Najdôležitejšie ležalo pravdepodobne v oblasti Ventúrskej ulice, okolo intenzívne využívaného trhoviska. Cudzinci z celej Európy si tam vymieňali tovary a skúsenosti.

Jeden arabský kupec si zapísal aj meno lokality. Aj po mnohých prepisovaniach jeho záznamu sa dá prečítať slovo z troch arabských spoluhlások b-z-n. V pôvodnom slovanskom názve to mohli byť aj písmená b-z-n či p-ž-n. V arabskom písme sa samohlásky nepísali, každý si ich do slova doplnil podľa vlastného vkusu. Maďari názov prevzali tak, ako ho počuli od Slovanov. Vďaka tomu sa zachoval v maďarčine dodnes: Pozsony – Požoň, Pošon, v chorvátštine Požun.

Trhovisko z priestoru Ventúrskej ulice sa v 13.-14. storočí presunulo na miesto Hlavného námestia. Tam, a na priľahlých plochách (Františkánske námestie, Primaciálne námestie) pretrvalo až do konca 18. storočia. Potom sa presunulo za mestské hradby, na veľké priestranstvo terajšieho Námestia SNP. Po druhej svetovej vojne, ale najmä po roku 1948 za zdalo, že trhom v Československu odzvonili. V Brne ostalo síce trhovisko na námestí v centre mesta, ktoré ani nikdy nepripravili o historický názov „Zelný trh“. V Bratislave akoby sa za trhovisko hanbili. Presúvali ho sem a tam, až skoro úplne zaniklo.

Bývalé Trhové námestie pred kláštorom a kostolom milosrdných bratov bolo veľmi výhodne situované. V jeho strede stála od polovice 19. storočia mohutná obelisková fontána Karolíny Augusty. Poskytovala chutnú pramenitú vodu trhovníkom, ale aj ich koníkom a iným zvieratám. Na začiatku 20. storočia ho po vzore iných európskych miest obohatili o tržnicu, ktorá umožňovala predaj aj vo veľmi nepriaznivom počasí. Socialistickému vedeniu nebola potrebná tržnica. Dôležitejšie bolo televízne vysielanie politicky motivovaných „zábavných“ programov zo štúdia v bývalej mestskej tržnici.

Trhové námestie bolo od nepamäti spojené úzkou uličkou s vyššie položenou Schöndorfskou ulicou, obývanou najmä remeselníkmi, obchodníkmi a vinármi. Na mieste terajšieho kostola reformovanej cirkvi stál až do začiatku 20. storočia zájazdný hostinec. Na jeho dvore bola stanica poštových vozov, postiliónov. Blízka ulička bola medzi obyvateľstvom známa ako Poštová práve kvôli tomu hostincu, ktorý poskytoval prístrešie aj trhovníkom. Ulička mala vtedy ešte šírku ani nie polovičnú v porovnaní s dnešnou. K rozšíreniu došlo až v 30. rokoch 20. storočia. Vtedy vznikol projekt uličku nielen rozšíriť, ale aj predĺžiť na sever až k palácu, kde vtedy sídlilo Zemské vojenské veliteľstvo a ktorý sa mal stať rezidenciou prezidenta štátu.

Mesto na začiatku 40. rokov vykúpilo niektoré domy a pozemky v trase plánovanej ulice a začalo sa s búraním. Na konci druhej svetovej vojny spadli bomby na domy, ktoré nemali byť pôvodne zbúrané. Dlho po vojne bola hlboká jama po nich „ozdobou“ ulice, ktorú pomenovali v roku 1945 Molotovovou (teraz Obchodná). Na predĺženej hornej časti Poštovej ulice vybudovali až po Mierové námestie (Hodžovo) vozovku, ale parcely pri ulici ostali nezastavané. V súvislosti s budovaním Staromestskej ulice bolo potrebné zapustiť vozovku pod námestie. Z nového úseku Poštovej ulice sa stala slepá ulica, vedúca k podchodu pod námestím.

V 70. rokoch architekti mesta uvažovali s úplnou demoláciou celých ulíc a s výstavbou objektov, ktoré nemali rešpektovať ani prirodzenú konfiguráciu terénu, ani historickú zástavbu tejto časti mesta. Obchodná ulica ostala aspoň čiastočne zachovaná, Vysoká a Drevená sú skoro celkom zbúrané. Na prelome tisícročí dostala horná časť Poštovej ulice príjemnú parkovú úpravu ako peší prístup do podchodu pod Hodžovým námestím. Konečne sa začalo stavať aj na jej obvode. Stále ešte chýba dom na nároží pri Obchodnej ulici, naproti bývalému hotelu Palace, bez ktorého ostáva ulica len načatým a nedokončeným torzom. Predstava architektov o vzhľade ulice v čase jej vzniku bola celkom iná (viď fotografia).

Pred pár mesiacmi vznikol nápad založiť na Poštovej ulici nové trhovisko. Nielen v hornej časti, ale aj v dolnej. V úzkom priestore, ktorý je z oboch strán lemovaný výkladmi obchodov a prebujnenými stromami, ktoré nemá kto orezávať. Parková úprava má ostať v hornej časti zachovaná. Údajne. Predajné stánky úžasného moderného dizajnu vraj budú lákať kupujúcich. Trh v úzkom priestore ulice a parku. Je to skutočne taký dobrý nápad? Alebo ide len o peniaze?

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.