Kam zmizla socha Panny Márie?
Kam zmizla socha panny márie? - pamatnik08_1
V roku 1658 si postavili evanjelici v Prešporku svoj druhý kostol. Bol určený pre veriacich hovoriacich iným ako nemeckým jazykom, Maďarom, Čechom, Slovákom. Kostol postavili na mieste niekoľkých stredovekých domov pri severovýchodnom ťahu opevňovacieho múru približne v strede jeho dĺžky medzi Michalskou a Laurinskou bránou.
Kostol projektoval ten istý staviteľ, čo už dvadsať rokov prv postavil veľký kostol nemecky hovoriacich evanjelikov, terajší kostol jezuitov v tesnej blízkosti radnice. Bol to Hanns Stoss, ktorý prišiel z Augsburgu pred rokom 1636. Na rozdiel od prvého nemeckého kostola mal tento, hoci menší, aj vežu a na nej najmenej jeden zvon. Drevená veža mala byť pôvodne zvýšením a zavŕšením veže starej radnice. Zachoval sa Stossov projekt na radničnú vežu z obdobia po roku 1638, ktorý potom realizovali na menšom evanjelickom kostole. Pôvodne bola veža obložená dreveným šindľom, až po požiari ju na začiatku 18. storočia pokryli medeným plechom.
Silná rekatolizácia a pôsobenie jezuitov v meste (od roku 1622) znamenali návrat mnohých obyvateľov mesta ku katolíckej viere. Evanjelici boli postupne z jadra mesta vytlačení. Vtedajší prezident uhorskej kráľovskej dvorskej komory biskup Leopold Kollonich presvedčil cisára Leopolda I., že evanjelici nesmú mať v centre mesta nijaký kostol. Obidva kostoly im násilne odobrali a vykázali ich za mesto. Veľký nemecký kostol dostali od cisára v roku 1673 jezuiti. Menší maďarsko-slovenský dostali uršulínky v roku 1676 z Viedne povolané. Oba kostoly vzápätí upravili v interiéroch tak, aby vyhovovali potrebám katolíckej bohoslužby.
Priečelí sa úpravy dotkli len málo. Jezuiti dali zamurovať bočné vchody z vedľajšej uličky a ozdobili hlavný portál chrámu štukovým štítom. Uršulínsky kostol ozdobili v neznámom čase, najneskôr v tridsiatych rokoch 18. storočia (počas opravy veže), barokovou sochou Panny Márie, ktorú vložili do novej niky nad vstupným portálom. Nika bola vždy chránená silnou železnou mrežou, neskôr sochu Panny Márie chránili ešte aj zaskleným oknom. Amatérska fotografia sochy vo výklenku je uverejnená v knihe Antona Bagina a Jozefa Krajčiho „Kostoly a kaplnky hlavného mesta SR Bratislavy“, ktorá vyšla v roku 1988. Socha stála vo výklenku celé osemnáste, devätnáste aj dvadsiate storočie. Aj v čase po roku 1950, keď kostol odňali uršulínkam, ktoré vyhnali z ich kláštora. V deväťdesiatych rokoch sa mníšky do kláštora vrátili. Nie tie, ktoré odtiaľ v roku 1950 vysťahovali, ale mladšia generácia. Hoci kláštor aj kostol bol celý čas pomerne dobre udržiavaný a opravovaný, došlo aj tam k určitým zmenám. Vrátiť sa k pôvodnému stavu nebol nijaký problém. Kláštor mohol veľmi rýchlo poskytnúť prístrešie aj pápežovi, keď navštívil Bratislavu.
Opravoval sa aj kostol. Znovu sa otvorili dočasne zamurované okná, ktoré umožňujú pohľad do svätyne z priľahlého oratória, v ktorom sa počas návštev v kláštore v rokoch 1751, 1764, 1769, 1770 a 1773 zdržiavala aj kráľovná Mária Terézia. V kostole pribudla pamätná tabuľa, pripomínajúca návštevu pápeža Jána Pavla II. v júni 1995.
Z mestského múzea sa do kláštora po roku 1990 vrátil rozmerný kamenný reliéf s postavou zakladateľky rádu svätej Angely Merici (1474 – 1540). Škoda len, že ho neumiestnili na pôvodné miesto pri vchode do kláštornej školy, kam bol projektantom pôvodne navrhnutý. Pred časom zmizla z výklenku nad dverami do kostola historická socha Panny Márie. Ostal tam len jej podstavec. Dalo sa predpokladať, že socha je niekde u reštaurátora. Výklenok je prázdny už asi desať rokov, čo nesvedčí práve o najlepšom vzťahu k pamiatke. Lenže vysvitlo, že terajšia predstavená kláštora o chýbajúcej soche nič nevie. Akoby Panna Mária nikomu nechýbala.
Pred päťdesiatimi rokmi v rámci reštaurátorskej akcie zmizla z areálu Hradu kamenná baroková socha svätého Šebastiána. Doteraz sa nevrátila. V šesťdesiatych rokoch v rámci obnovy reštaurátor odmontoval z barokového kovového zábradlia balkóna nad bránou Univerzitnej knižnice štyri barokové železné maskaróny. Ani tie sa nevrátili na svoje miesto. Prázdne zostalo aj miesto po barokovej mreži nad dverami domu na Beblavého ulici. Ukradnutú mrežu neskôr niekto použil ako dekoráciou nad schodmi z Búdkovej ulice. Je okrasou kostola prázdna nika nad vstupnými dverami? Zostane prázdna?
Štefan Holčík
Foto - autor
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.