Viedenská električka má 100 rokov (VIII.)

Viedenská električka má 100 rokov (viii.) - kedysi08_carlton

Do Prešporka 1. februára 1914 pricestoval aj primátor Viedne Dr. Weiskirchen a ďalších 142 oficiálnych hostí. Bola tuhá a mrazivá zima, keď sa hostia doviezli. Očakávali ich tisíce Prešporákov a mestská rada na čele s mešťanostom Tivadarom Brollym.

Pri príležitosti otvorenia trate Ing. Jozef Tauber, podľa ktorého projektov a návrhov bola táto trať postavená, daroval prešporskej reálke 1000K pre jej najchudobnejších žiakov. Sám Tauber svojho času túto reálku navštevoval ako žiak. Nadšenie v Prešporku bolo vraj väčšie ako vo Viedni. Slávnostný banket sa konal v hoteli Savoy-Carlton, kde odzneli ďalšie slávnostné prejavy a prípitky a Štrausové valčíky zaznievali až do bieleho rána.

Na celom úseku trasy z Viedne do Prešporka sa prevádzkovala diaľková, miestna a nákladná doprava. Prevádzka diaľkových vlakov Viedeň – Prešporok podľa cestovného poriadku sa začala 5. februára 1914. Cestovný čas z konečnej na konečnú bol medzi 2,11 h alebo 2,16 h podľa smeru jazdy a počtu zastavení. Diaľkové vlaky boli zostavené z 3 až 5 moderných estetických a pohodlných štvorosových vozňov II. a III. triedy s evidenčným označením Cah, BCah, BCDah alebo BCDFah (podľa vybavenia) so vzdialenosťou otočných čapov 8500 mm. Boli vybavené elektrickým osvetlením a kúrením pre všetky trakčné napätia na trati. Elegantný interiér týchto vozňov navrhol významný predstaviteľ Jugendstilu Otto Wagner.

Diaľkové vlaky na uhorskom úseku boli zložené z dvoch, maximálne troch osobných vozňov. Bolo to dané nosnosťou Mosta Františka Jozefa. Ak z Viedne odchádzal diaľkový vlak s viac ako troma vozňami, na Prešporskú zostavu sa upravil v stanici Hainburg, kde sa zvyšné vozne odpojili a čakali na návrat súpravy z Prešporka.

Peter Martinko
(Pokračovanie nabudúce)