Návšteva u prešporského prírodovedca
My house is my castle, tak hovorí jedno staré anglické príslovie. Môj dom je mojím zámkom, mojím hradom, - tu som ja pánom, tu si rozkazujem ja a nikto mi do toho nemá čo hovoriť, tu je môj poklad a moja ochrana, je to moja pevnosť, ktorú si budem brániť...
Nájdu sa však aj domovy či domácnosti, a tie sú viac ako domovmi, ktoré predstavujú celý svet, domovy, v ktorých duch, ak chce uniknúť ruchu všedného každodenného života, rozširuje sa do priestorových, ako aj časových diaľav.
A nie sú na to vôbec potrebné obrovské miestnosti. Duch si tam nevytvára len akési telo, tvorí si tam svoj vlastný svet. - Tvorí si ho nezávisle od danej miestnosti, presahuje rozmery miestnosti a vytvára si priestor podľa vlastnej predstavy. Každá miestnosť je zrkadlovým obrazom ducha, ktorý tam vládne, je zrkadlovým obrazom sveta, ktorým sa tento duch obkolesuje.
Izba s jediným vysokým oknom je celkom úzka. V jej strede stojí štvorhranný stôl. Pri dlhej stene za ním stojí široká skriňa na knihy s dvoma postrannými krídlami. Na úzkej stene oproti oknu sú dvere, ale aj tie sú prerobené na knižnú policu a pred nimi stojí zakrytá debna. - Na malom stolíku pod skleneným ochranným zvonom stojí stará v hodvábe oblečené bába, aké sa používali na zakrytie čajníka. Na polici nad ňou sú uložené poľovnícke zbrane, okolo trofeje poľovníka: parožie jeleňov, srncov a kamzíkov. A niekoľko obrazov od Defregera. Na písacom stole pár umeleckých sošiek z bronzu: „Ráno“ a „Večer“, na stene nad ním bronzové busty: Goethe a Schiller, fotografia mestskej brány v Rotenburgu ob der Tauber, portrét jedného kolegu, originálny pohľad na výbuch Etny, fotografia nezabudnuteľného psa. Na stene naproti niekoľko rytín s motívmi hradov a rôzne iné obrázky. Staré pozlátené bronzové hodiny stoja na umelecky z jedného kusa dubového dreva vyrezanom podstavci. V kútoch izby vpravo aj vľavo od knižnice akési prístroje, ktoré vzbudzujú v návštevníkovi zvedavosť.
Jeden z prístrojov, stereoskop, môžeme ihneď použiť. Krátkymi otáčkami kľuky sa dajú vyvolať obrazy miest, krajín, osôb v ľudových krojoch či scény z Juhoslávie. Všetky obrazy sa zdajú plastické. Druhý prístroj umožňuje zhotovovať mikrostereoskopické snímky a umožňuje uvidieť v krásnej plasticite aj tie najtenšie vrstvičky rezov preparátov.
Rovnako ako zariadenie izby aj pohľad do knižnice svedčí o obrovskej všestrannosti. Sú tam predovšetkým diela z oblasti prírodných vied, popri tom aj učebnice rečí, história, národopis, diela o povestiach, kultúre a o umení. A oba tieto póly sa stretávajú v nádhernom diele Ernsta Haeckela Kunsformen in der Natur (Umelecké formy v prírode). To, čo v nej vidíme, v nás vyvoláva údiv nad nevypočítateľnou umeleckou tvorivou silou prírody. Nádherné ilustrácie v knihe Wanderbilder aus Ceylon nás prenesú do rozprávkového sveta foriem a farieb sveta zvierat, rastlín a minerálov, ktoré sú vo svojej fantázii ešte zložitejšie a ktoré nás učia pochopiť prastaré legendy ľudstva.
Medzitým sa otvorila záhadná bedňa. Obsahuje prístroje, ktorými možno pozorovať mikroskopicky jemné rezy a preparáty voľným okom nepostrehnuteľné, v mnohonásobnom zväčšení ako obrovsky veľké demonštračné objekty premietnuté na plátno. Je to zázrak techniky-optiky, ktorý pred nami odhaľuje zázračné usporiadanie bunky ako živého organizmu. čaro ľudského ducha, ktorý naším očiam predvádza zázrak života, ktorý je schopný zaviesť nás až za hranicu tajomstva života a vyzdvihnúť a preniesť až nad hrádze priestoru a času, ktorý dokáže urobiť neviditeľné viditeľným, priblížiť vzdialené a minulé do našej prítomnosti.
A to je už vo vedľajšej väčšej izbe pripravené premietacie plátno. Duša s potešením prechádza milými zasnenými krajinami, približuje sa k zasneženým vrcholcom hôr, prechádza sa na brehoch priehľadne čistých tmavých jazier, popri hučiacich vodopádoch, po kvetmi zasypaných údoliach a tienistých lesoch, a tu a tam občerstvuje spomienky na nezabudnuteľné zážitky.
Tak vyžaruje z ducha, ktorý prebýva medzi týmito stenami, bohatá a milá ochota rozdávať z nevyčerpateľnej a mnohorakej zásoby jeho pokladov plnými rukami, v jemnom súzvuku so srdečnou pohostinnosťou, ktorej sa radosť s radosťou iných stala samozrejmosťou.
Podľa poviedky Elsy Grailich „Das Heim - eine Welt“ preložil Štefan Holčík