O peripetiách sídla prezidenta republiky
O peripetiách sídla prezidenta republiky - pamatnik07_1
Bratislavská rezidencia slovenských prezidentov vznikla po roku 1760 ako záhradný pavilón prezidenta Uhorskej kráľovskej dvorskej komory grófa Antona Grassalkovicha. Sám gróf asi navrhol svoju stavbu v čele krásnej záhrady, ktorá vznikla spojením niekoľkých predmestských záhrad.
Palác stál pred bránou vonkajšieho mestského opevnenia, ktorá stála na Suchom mýte. Pri paláci a pri ceste na Kalváriu dal gróf postaviť aj samostatne stojacu a verejnosti prístupnú Kaplnku svätej Barbory. Grófove projekty prepracoval a realizoval architekt F. A. Hillebrandt.
Knieža Anton II. Grassalkovich, syn prvého majiteľa, dal palác rozšíriť o bočné krídla. V západnom je zachovaná, čiastočne obstavaná, pôvodná kaplnka. Keď rod Grassalkovichovcov vymrel, prešiel palác do rúk iných magnátskych rodín a na konci 19. storočia ho kúpil neskorší generalissimus rakúsko-uhorskej armády knieža Friedrich. Po prehratej prvej svetovej vojne bol jeho majetok skonfiškovaný a palác sa stal majetkom československého štátu. Necelých 20 rokov v ňom sídlilo Zemské vojenské veliteľstvo.
Po vzniku slovenského štátu sa stal rezidenciou prezidenta. Opravili ho podľa projektu architekta Emila Belluša. Po vojne v ňom sídlil predseda Slovenskej národnej rady. Komunistický prezident Klement Gottwald rozhodol, že palác má byť sídlom pionierskej organizácie. Historický nábytok odviezli, čiastočne do blízkeho bývalého letného paláca ostrihomských arcibiskupov, dnes sídla vlády. Pionierska organizácia v priestoroch paláca organizovala záujmové krúžky pre mládež. Nejeden vedec alebo herec začínali práve v Pionierskom paláci. Priestory neboli vhodné pre pedagogickú činnosť. V 70. rokoch sa presťahovala do novopostaveného areálu Iuventy.
Prvého januára 1993 vznikla Slovenská republika a nasledovala voľba prezidenta. Slováci si zvolili prezidenta, ale nemali ho kam posadiť. Skupina špekulantov navrhovala, aby sídlil v obnovenom Primaciálnom paláci, ktorý je od roku 1903 majetkom mesta a je mestskou radnicou. Pre prezidenta a jeho vznikajúcu kanceláriu nakoniec Národná rada SR uvoľnila priestory v hradnom paláci a v iných objektoch v areáli Hradu. Prezidentovi však dávali stále okato najavo, že je na Hrade neželaný. Po nečakanom incidente na Hrade primátor predsa len pozval prezidenta, aby dočasne úradoval v Primaciálnom paláci. Tam prezidenta navštívil aj pápež. Medzitým sa hľadal objekt, kde by mohla hlava štátu nastálo a dôstojne sídliť. Po viacerých obštrukciách umiestnili prezidenta a jeho kanceláriu do Grassalkovichovho paláca. Viac rokov opustený objekt bol v dezolátnom stave. Nákladná rekonštrukcia trvala niekoľko rokov. Až v roku 1996 sa mohol prezident Michal Kováč so spolupracovníkmi presťahovať do paláca.
Problémom bolo získať do paláca vhodné historické reprezentačné zariadenie. Nábytok zo zbierok múzeí sa nesmie požičiavať ani bežne používať. Smeli sa požičať len obrazy na dekoratívne účely. Zariadenie sa kupovalo v obchodoch so starožitnosťami tak, aby zodpovedalo historickým miestnostiam s rokokovou štukovou výzdobou. Časť nábytku, napr. repliky historických kusov, dodala firma Heinrich Otto Schmidt z Viedne, ktorá realizovala aj časť dekorácie stien a okien. Koberce na objednávku utkali v severných Čechách. Starožitný orientálny koberec vo veľkej sieni už kedysi ležal na podlahe rezidencie milionára v USA. Porcelánový servis na základe zvláštneho návrhu vyrobili v Karlových Varoch. Príbory, strieborné aj z nehrdzavejúceho obecného kovu, dodala firma Krupp. Zariadenie nemohlo byť v čase príchodu prvého prezidenta do paláca celkom kompletné. Predpokladalo sa, že sa budú kontinuálne dokupovať ďalšie kusy, napríklad reprezentačný stôl, na ktorom sa majú podpisovať dôležité štátnické akty.
Napriek tomu, že palác slúži prezidentom viac ako tri volebné obdobia, dodnes sa hostia, králi a prezidenti podpisujú na nedôstojnom malom konzolovom stolíku, „ukradnutom“ zo zariadenia audienčnej siene. Pod zrkadlami medzi oknami veľkej hlavnej siene doteraz chýbajú konzolové stoly. Tie pôvodné presťahovali po roku 1948 do paláca vlády, odkiaľ ich počas rekonštrukcie prezidentského paláca odmietli vrátiť. Pred niekoľkými rokmi sa rozšírila fáma, že kancelária prezidenta dostala peniaze na rekonštrukciu paláca. Palác neopravili, vymenili len okná. Pritom tie predošlé boli dobré, vyrobené v roku 1995 podľa historických predlôh. Zariadenie doplnili len niekoľkými stolíkmi, vyslovene nevhodných (údajne barokových) tvarov.
Blíži sa inaugurácia novej hlavy štátu. Kancelária prezidenta aj Národná rada SR si zvykli požičiavať historický nábytok do Reduty od mesta Bratislavy, z inventára Primaciálneho paláca. Za dvadsať rokov sa nezmohli na vlastný nábytok. Pritom mesto nie je požičovňou nábytku ani rekvizít. Inventár Primaciálneho paláca sa sťahovaním ničí. Naozaj sa nedá zabezpečiť nákup vhodných reprezentačných kusov nábytku pre prezidentský palác, použiteľných aj pri inauguráciách hlavy štátu?
Štefan Holčík
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2014 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.