Napoleonov teror, ktorý zasiahol aj Prešporok, skončil pred 200 rokmi

Napoleonov teror, ktorý zasiahol aj prešporok, skončil pred 200 rokmi - pamatnik20_1

Čoskoro po 20. októbri 1813 sa aj po Prešporku rozšírila správam, že krvilačný netvor Napoleon je konečne porazený. Celá Európa si vydýchla. Zdalo sa, že príšera zvaná Napoleon je navždy porazená. Vrah, ktorého neskôr neprekonali ani Hitler, Mussolini, Stalin či Ceausescu. Tento Francúz talianskeho pôvodu a jeho „francúzska“ armáda, pozostávajúca najmä z nefrancúzskych žoldnierov, totiž roky terorizovali Európu.

V snahe stať sa vládcom Európanov šiel Napoleon doslova cez mŕtvoly. Niektorí európski panovníci sa zo strachu alebo z vypočítavosti pridali k nemu, iní posielali proti nemu vojská. Aj rakúsky cisár a uhorský kráľ František, ktorý sa musel vzdať titulu „rímsky cisár“ a musel rozvedenému Napoleonovi dať za ženu svoju dcéru Máriu Lujzu. Jej stará matka, neapolská kráľovná Mária Karolína, jedna z dcér Márie Terézie, verejne označila Napoleona za diabla.

Rozhodujúca bitka sa odohrala pri Lipsku. Boje sa začali 16. októbra 1813, nasledujúceho dňa bolo dohodnuté prímerie. Osemnásteho sa vojská navzájom doslova vraždili. Polia okolo Lipska boli posiate mŕtvolami, ktoré dlho nemal kto pochovať. Bitka sa zapísala do dejín s názvom Bitka národov (Völkerschlacht). Napoleon prehral. Jeho chorobná vízia zjednotiť Európu pod nadvládou francúzskeho cisára sa našťastie neuskutočnila.

Medzi padlými bol aj Karl Ferdinand Theodor Landenberger, Nemec - Würtemberčan, narodený na hrade Werenwag nad Dunajom asi 30 km na východ od prameňa veľrieky v Donaueschingen. Ako vojak armády rakúskeho cisára sa so svojím plukom dostal až do Trnavy, kde sa v roku 1810 oženil. Vzal si jednu z dcér tamojšieho evanjelického kazateľa Jána Wyskydenského, ktorý predtým spolupracoval pri redigovaní Presspurských Nowín (vychádzali v rokoch 1783 - 1787).

Karlov pluk odvelili v roku 1813 smerom k Lipsku. V Trnave zanechal manželku a dve malé deti. Tie už svojho otca nikdy neuvideli. Za smrť otca v boji ich neskôr cisár František „odškodnil“ udelením titulu „slobodný pán“ (Freiherr) , „slobodná pani“ (Freifrau). Vdovy a siroty po padlých už podľa rozhodnutia cisára neboli poddanými. Smeli sa slobodne pohybovať a slobodne rozhodovať o svojom živote. Často to však bolo len formálne ocenenie, lebo napriek titulom boli chudobní ako kostolné myši. V čase ešte stále trvajúceho poddanstva (v Uhorsku bolo zrušené až v roku 1848) to však bolo pomerne významné postavenie, hoci neprinášalo finančné výhody. Slobodné postavenie im zaručovalo lepšie perspektívy, ako mali deti neslobodných poddaných.

Mnohé z obetí napoleonských vojen nikdy neboli pochované. Ich kosti sú rozvláčené po poliach celej Európy. Zato Napoleon, pôvodca celej katastrofy, odpočíva v Paríži v obrovskom kamennom sarkofágu. Jeho jediný syn Napoleon (1811-1832), nazývaný aj „l´aiglon“ (orlík), zomrel veľmi mladý vo Viedni v zámku Schönbrunn, kde ho vychovávali na cisárskom dvore pod prísnym dohľadom starého otca cisára Františka. Iba raz smel opustiť Viedeň. Cisárska rodina ho zobrala so sebou 12. októbra 1825 na „výlet“ do Zuckermandlu pri Prešporku, na oberačku.

Viac ako sto rokov bol pochovaný v krypte Habsburgovcov pod viedenským kapucínskym kostolom. Hitler jeho pozostatky z Viedne ukradol a daroval ich „francúzskemu národu“. S veľkou parádou ich uložili 15. decembra 1940 v okupovanom Francúzsku vedľa sarkofágu jeho prekliateho otca, ktorému sa ešte aj teraz tisícky turistov chodia klaňať ako hrdinovi napriek tomu, že bol evidentne jednou z veľmi záporných postáv histórie ľudstva.

Na bojisku pri Lipsku postavili v čase storočného výročia bitky národov monumentálny pomník všetkým, ktorí tam padli v roku 1813. Medzi nimi bol aj Karl Ferdinand Theodor Landenberger. Jeho potomkovia sú dnes roztrúsení po Európe aj Amerike. Najviac ich žije na Slovensku v Bratislave a v Rakúsku. Jeden z nich sa stal po roku 1990 ministrom slovenskej vlády.

Štefan Holčík

Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.