Kaviareň APFEL na Hviezdoslavovom námestí zbúrali okolo roku 1970
Kaviareň apfel na hviezdoslavovom námestí zbúrali okolo roku 1970 - pamatnik14_1
Niekedy pred rokom 1897 postavil fotograf Edmund Kozics svoj statív vtedy ešte s pomerne ťažkým ateliérovým fotoaparátom (používali sa sklenené platne), do otvoreného okna na poschodí svojho domu. Rozhodol sa odfotografovať objekty na severnej strane vtedajšej mestskej Promenády Promenade, Sétatér), dnes Hviezdoslavovho námestia.
Možno ho o záber požiadal pán Anton Apfel, majiteľ kaviarne, umiestnenej na prízemí zadného traktu grófskeho paláca. Dôvodom bola asi novostavba prízemného objektu, ktorý vidno v strede záberu. Vybudovali ho na mieste vonkajšieho prstenca stredovekého mestského opevnenia za domom, ktorý patril do konca 18. storočia mariatálskym mníchom, a v 19. storočí pomerne často menil majiteľov. Prízemná novostavba medzi dvoma šľachtickými palácmi bola rozšírením kaviarne a kaviarnik Apfel mal právo byť na ňu hrdý. Najmä, ak mu prinášala možnosť konkurovať Palugyayovmu zariadeniu (hotel, reštaurácia, kaviareň) naproti, na mieste neskoršieho hotela Carlton. Výhodou Apfelovej kaviarne bolo aj to, že bola obrátená na juh, kým Palugyayova na sever. Za veľkými oknami presvetlenej Apfelovej novej siene stálo niekoľko biliardových stolov. V tom istom rade domov, na severnej strane námestia, boli v 19. storočí ďalšie tri kaviarne.
Záber vznikol pravdepodobne na začiatku jari. Mnohé okná na domoch sú otvorené, niektoré stromy už majú listy, iné sú ešte holé. Chodníky sú zasypané slabou vrstvou snehu, ktorý je na vozovke rozjazdený. Pred barokovým zadným traktom Balassovského (vtedy Széchényovského) paláca stojí množstvo kvetináčov s novými kríkmi pripravenými na výsadbu v parku. Vpravo stojí vtedy ešte novostavba paláca (1885) grófa Jána Pálffyho, ktorý projektoval Viktor Rumpelmayer, v Prešporku narodený viedenský architekt, (dnes Vysoká škola výtvarných umení). V pozadí nad nízkym meštianskym domom vidno vrchol strechy Michalskej veže, vpravo pri komínoch strechu veže starej radnice a vežičku nad jezuitským kostolom. Dnes už vysoké novostavby všetky tieto dominanty mesta zakryli. Zadný trakt Balassovského (Széchényovského) paláca, postavený po roku 1774, kde pravdepodobne v druhej polovici 19. storočia býval Ferdinand Martinengo, zbúrali okolo roku 1940. Predtým šľachtický palác kúpila Česká banka Union, ktorú po vzniku protektorátu Čiech a Moravy pohltila Nemecká banka (Deutsche Bank). Banka dala na mieste zbúranej polovice paláca postaviť v rokoch 1941/42 nový administratívny a obytný objekt podľa projektu profesora Fritza Lehmanna, pražského architekta.
Apfelovu kaviareň neskôr prevzal kaviarnik Rudolf Stahl, ktorému patril aj celý bývalý dom mariatálskych mníchov na Panskej (vtedy Dlhej) 17. Jeho kaviareň v nízkom pavilóne pri Hviezdoslavovom námestí pretrvala aj druhú svetovú vojnu, aj zbúranie zadného traktu grófskeho paláca, kde bola kaviareň pôvodne umiestnená. Po druhej svetovej vojne priestor Stahlovej kaviarne adaptovali na výstavnú sieň Zväzu architektov. Kaviareň a historický zadný trakt domu Panská 17 zbúrali okolo roku 1970, kedy sa pripravovala výstavba administratívnej budovy pre národný podnik Chempik. Vtedy sa ukázalo, že v zadnom trakte domu bol až do výšky prvého poschodia zachovaný gotický múr mestského opevnenia. Nedalo sa nič robiť, stredovek musel ustúpiť (ako aj na iných miestach v Bratislave) nevábnej novostavbe, ktorá v hrubých rysoch, ale bez použitia charakteristických detailov, napodobuje susedný bankový objekt Fritza Lehmanna.
Štefan Holčík
Foto - archív autora
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.