Mobilné plastové záchody nepatria pred Starú radnicu
Mobilné plastové záchody nepatria pred stredovekú starú radnicu - pamatnik13_1
Stará radnica je najvýznamnejšou profánnou stavbou v historickom jadre mesta. Od 20. rokov 15. storočia bola sídlom mestskej samosprávy. Ešte po druhej svetovej vojne v budove sídlili niektoré zariadenia magistrátu, neskôr národného výboru. Od 70. rokov 19. storočia mesto postupne uvoľňovalo priestory Starej radnice mestskému múzeu, najstaršiemu v bývalom uhorskom kráľovstve.
Ešte pred pár rokmi sídlili v komplexe aj iné inštitúcie. Po generálnej rekonštrukcii dalo mesto múzeu k dispozícii celý areál, hoci do prízemia veže zo 14. storočia umiestnilo aj nevhodnú prevádzku kaviarne bez vlastného zázemia.
Hlavné námestie je už vyše dvadsať rokov skutočným námestím, nie úbohou romantickou záhradkou v centre mesta. Aj napriek nevhodnej úprave dlažby a znehodnoteniu renesančno-barokovej fontány betónovým medzikružím sa námestie stalo najnavštevovanejším miestom Bratislavy. Nielen pre gýčovité nezmysly, ako je socha Schöner Naciho či vojaka napoleonovskej armády (momentálne demontovaná). Nebýva zvykom stavať pomníky vojskám, ktoré mesto bombardovali a zničili vzniknutým požiarom veľkú časť majetku obyvateľov (1809). Je naozaj prejavom tolerancie stavať pomník nepriateľovi a nespomenúť si pritom na obrancov mesta?!
Počas poslednej úpravy námestia kúpilo mesto v Budapešti nádrže na mobilnú zeleň (stromy) v počte 12 kusov. Už ich je len 11. Bolo by zaujímavé zistiť, kto má doma ten dvanásty kus. Možno by sa tam našli aj liatinové mreže, ktoré zmizli z otvorov pri koreňoch stromov na susednom Františkánskom námestí.
Hlavné námestie sa znovu stalo miestom trhov, hoci len príležitostných, ale najmä miestom rôznych festivalov a koncertov, nie vždy na veľmi vysokej úrovni. Mobilný prístrešok s javiskom pritom úspešne zakrýva historický objekt Starej radnice, ktorý by mal skôr tvoriť pozadie kultúrnych podujatí.
Trinásteho júna panoval na námestí pred Starou radnicou znova čulý stavebný ruch, len občas prerušovaný produkciou pseudofolklórneho fujaristu, ktorý napriek zneniu všeobecne záväzného nariadenia Starého Mesta zotrváva, vypiskuje a vytrubuje na schodoch jezuitského kostola. Načo by dodržiaval mestský zákon, veď ani majiteľ rozkročených nôh na Ventúrskej ho nerešpektuje!
Ráno teda doviezli prvky krytého javiska a začali ho stavať. Ako novinku priviezli aj prenosné záchodové búdky a umiestnili ich na chodník len 10 cm od nedávno rekonštruovanej gotickej fasády Pawerovho domu Starej radnice z roku 1422. Od postavenia domu až do roku 2013 nemal nikto takú drzosť! Záchody sú, pravdaže, potrebné, a aj záchody sú súčasťou kultúry. Ale kultúrne má byť aj ich umiestnenie. Ak organizátori nejakého benefičného koncertu nemajú vzťah k historickému jadru mesta a jeho pamiatkam, mal by ich v hraniciach slušnosti držať zodpovedný pracovník magistrátu. Počas stavby zariadení na námestí nikto z magistrátu prítomný nebol. Záchody boli umiestnené na mieste, ktoré musí ostať vždy voľné pre prípad potreby prejazdu hasičských vozidiel. Pani organizátorka akcie (oháňala sa pasom inej krajiny, hoci žijeme v Európskej únii!) po nechutnej slovnej výmene dala (asi o 12.30 hod.) posunúť záchody približne o 20 krokov bližšie do stredu námestia. Neviem, čo by jej na to povedali vo Viedni či v Bruseli.
V čase rekonštrukcie dlažby námestia sa potvrdilo, že vojenská strážnica, ktorá tam stála v 18. storočí, mala v suteréne klenuté miestnosti. Nebolo by bývalo problémom obnoviť ich a umiestniť do nich verejné záchody. Znamenalo by to práce najviac. Bolo treba dodržať termín slávnostnej pochôdzky po (údajne) lepšej a krajšej dlažbe. Takže dlažbu, ktorá je medzičasom menej pekná, až škaredá, a najmä špinavá a popraskaná, bude asi treba zakryť prenosnými záchodmi v krásnej modrej farbe. Čo tak vybudovať z nich ďalší prstenec okolo Maximiliánovej fontány?
Akcia sa konala s odkazom na „zdravý rozum“. Po skončení akcie organizátori odstránili stan, určený na pohostenie VIP hostí. Pani organizátorka sa stratila. Záchody na námestí zostali. Pod oknami japonskej ambasády. Ostali tam aj ďalší deň. Turisti ich s radosťou používali a fotografovali. Asi sa oprávnene pýtali, či niekomu v tomto meste nechýba zdravý rozum.
Štefan Holčík
Foto - autor
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 1998-2013 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.