Akcia B: Z Bratislavy do dreveníc bez elektriky

Z bratislavy do dreveníc bez elektriky - akciaB

V roku 1952 sa začalo masové vysťahovávanie nepohodlných osôb z veľkých miest. Z Bratislavy bolo vysťahovaných 678 rodín, mnohé s viacerými deťmi. Tí, ktorí sa dožili, vlani na jeseň v Bratislave pri príležitosti 60. výročia spomínali na Akciu B. Medzi nimi aj Marta Zatkalíková, rodená Rosová.

„Večer celú našu rodinu vyložili v Zlatne neďaleko Zlatých Moraviec. Osemčlenná rodina sa mala nasťahovať k panej, s ktorou si režim tiež vyrovnával účty. Aj napriek tomu, že bola majiteľka chatrného domčeka odcestovaná, celá rodina sa do domu nemohla pomestiť. Nábytok nechali na dvore, kde zhnil. Porozdeľovali si nás ľudia z dediny. Najmladší súrodenci ostali s mamou, ostatných si k sebe vzali dedinčania. Len sa čudovali, čo sa to v tej Bratislave robí, že takto nechajú napospas osudu toľko detí,“ spomína pani Zatkalíková.

Takto to trvalo týždne a mesiace až prišlo druhé vysťahovanie. Do neďalekých Jedľových Kostolian, do drevenice v hore, ďaleko od dediny, kde prespávali lesníci a kde nebolo ani vody. Vrátili sa preto do Zlatna. „Pred Vianocami v roku 1953 nás prišli skontrolovať, či sme si náhodou nedovolili opustiť toto nové bývanie. Bývali sme v Zlatne do roku 1954. Potom sa otec, ktorý predtým robil úradníka na ministerstve a ovládal sedem jazykov, zamestnal ako baník v Prievidzi, kde dostal za 10-ročný kontrakt 3-izbový byt.

„Otec bol desať rokov ako robotník v Amerike. On a ja sme boli zavretí. Prišli vojenské autá pred náš rodinný dom, naložili matku, aj osemročnú sestru. Všetok nábytok poničili vojaci a viezli ich až do Klačna, čo bolo pre vysídlencov z Bratislavy, Trnavy a okolia. Žili sme tam pri petrolejovej lampe. Nebola tam ani elektrika ani voda,“ spomína Jaroslav Žilák, ktorý väčšinu života nútene prežil v Trnave.

Pokračovanie nabudúce.