• História
  • 07.10.2006 17:00

Palác Csákyovcov pri Dunaji už nestojí

0 0

V priebehu 20. storočia zaniklo v Bratislave viac ako desať barokových šľachtických palácov. Všetky boli pamiatkami na obdobie panovania Márie Terézie, na obdobie, keď bolo hlavné mesto Uhorska Prešporok či Pozsony na vrchole svojej slávy.

Nie každý šľachtický palác musel byť výnimočne situovaný (ako palác arcibiskupský - primaciálny, letný palác grófa Grassalkovicha, Aspremontov palác) alebo výnimočne ozdobený (ako paláce Esterházyovcov, Balassovcov, Csákyovcov na Panskej ulici či Jeszenákovcov na Michalskej alebo palác dnes známy podľa mena posledného majiteľa - Mirbachov).

Niektoré paláce stáli v úzkych uliciach, preto nebolo možné zvýrazniť ich fasády (napríklad Esterházyovský palác na Kapitulskej ulici alebo Apponyiovský na Radničnej), alebo boli postavené mimo vnútorného mesta (Brauneckerov palác na Vydrici). Za hradbami mesta, na brehu Dunaja, stál aj malý palác známy pred prvou svetovou vojnou ako majetok grófa Edmunda Csákyho. V roku 1962 postavili hotel Devín. Boli spočítané aj dni objektov, ktoré stáli v jeho najbližšom okolí. Nový hotel postavili naprieč historickou Lodnou ulicou.

Na nároží dnes už zaniknutej južnej časti Lodnej ulice s nábrežím (dnes Rázusovo nábrežie), približne tam, kde je dnes trávnik a zastávka autobusov pred hotelom Devín, stál nízky jednoposchodový dom, ktorý bol po druhej svetovej vojne taký zanedbaný, že ho už ani nikto za palác nepovažoval. Ulica bola pomerne nízko pod spevneným nábrežím, voda často zaplavovala prízemné miestnosti. Mierne zošikmená trojosová západná časť fasády bola zdôraznená vyššou balustrovou atikou, v ktorej strede bol trojuholníkový štít. V štíte bola umiestnené rokoková kartuša so znakom Csákyovcov.

Celá fasáda bola neobarokovo upravená v 80. rokoch 19. storočí. Na fasáde sa objavovali štukové prvky identické s výzdobou zadného traktu paláca Palugyayovcov na Zelenej ulici. Balkón na prvom poschodí mal neorokokové kované zábradlie, ktoré po demolácii paláca použili ako zábradlie balkónu na nádvorí bývalých Vodných kasární, ktoré práve prestavovali pre potreby SNG. Zábradlie je pravdepodobne výrobkom firmy Marton podľa projektu architekta Rumpelmayera.

Pri búraní paláca zachránili fragment rokokovej štukovej výzdoby salónu na prvom poschodí. Niekoľko rokov bol uložený v podkroví budovy SNM na Vajanského nábreží, ale ako nepoužiteľný a zbytočný predmet skončil nakoniec (asi v roku 1973) v kontajneri.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.