Veže kostola sú torzom pôvodnej nádhery
Na historických vedutách mesta z obdobia 1730 až 1750 sa objavuje vtedy ešte ako novostavba kostol pri kláštore trinitárov pred Michalskou bránou s dvoma vysokými vežami. Strechy veží sú na zachovaných pohľadoch zvlnené a pokryté plechom.
Zastrešenie veží bolo podobné zastrešeniu veže kostola Milosrdných bratov a Michalskej veže, ktoré však vzniklo neskôr - až v roku 1758. Ďalšie dve veže v centre mesta mali v 18. storočí podobnú strechu - veža kostola klarisiek a veža kostola uršuliniek. Kláštor trinitárov Jozef II. v roku 1784 (A. Špiesz) zrušil. Kostol, ktorý stavali od roku 1717, vysvätili v roku 1723 a definitívne zariadili v roku 1758, si aj po zrušení kláštora zachoval svoju funkciu. Pôvodne zasvätený trinitárskemu rádovému svätcovi Jánovi z Mathy, sa v 19. storočí stal kostolom novozriadenej predmestskej farnosti Najsvätejšej Trojice.
Zdalo sa, že veže kostola neboli nikdy dokončené. Ak však historické pohľady na mesto dokumentujú strechy veží, kedy a prečo sa stratili? A kedy sa na ich miesto dostali nízke plechové striešky pripomínajúce stany? Mohlo sa tak stať v období napoleonských vojen. Vtedy totiž, najmä po roku 1805, rozobrali viaceré barokovo zastrešené kostolné veže v Uhorsku a takto získaný medený plech použili na výrobu bronzu, z ktorého liali delá. Svedčila by o tom veduta rytca J. Edera z obdobia pred rokom 1810, na ktorej sa zdá ľavá veža už pokrytá nízkou strieškou a pravá je ešte bez strechy.
Onedlho uplynie 200 rokov od podpísania prešporskej mierovej dohody medzi Napoleonom a cisárom Františkom II. (I.). Interiér kostola trinitárov s iluzívnou výmaľbou klenby patrí k najvýznamnejším pamiatkam baroka na Slovensku. Jeho priečelie sa však prezentuje horšie než priečelie ktoréhokoľvek dedinského kostolíka. Bez vkusu a bez umeleckého citu (a pravdepodobne bez súčinnosti pamiatkarov) primitívne a neporiadne v minulosti „obnovená“ fasáda kostola volá po odbornej oprave, po odstránení nevhodných omietkových skomolenín otlčených architektonických článkov. Krása kostola a jeho pôsobivosť by sa určite umocnila aj rekonštrukciou pôvodného zastrešenia veží podľa zachovaných dokumentov a podľa analógií z 18. storočia.
Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus