Stanica prešla viacerými prestavbami

Po stáročia bol prístup do mesta možný len po nie veľmi kvalitných cestách a po rieke. Po Dunaji sa sem doplavoval aj kráľovský dvor a obyčajne aj panovníci, ktorých tu mali korunovať. V devätnástom storočí pribudol pozemným a vodným cestám vážny konkurent. Bola to železnica.

Jej rozvoj postupoval veľmi rýchlo. Už po roku 1850 bolo vďaka vybudovaniu tunela pod masívom Malých Karpát možné cestovať medzi Viedňou a Prešporkom parným vlakom. Cesta bola bezpečnejšia a príjemnejšia, ale hlavne rýchlejšia než všetky dovtedy možné spôsoby. Pôvodná stanica železnice s parnými rušňami bola hlavová. Vlaky do nej zachádzali ako do slepej ulice a vychádzať z nej museli opačne, akoby cúvali.

Historická stanica stojí dodnes na násype pri vyústení Štefánikovej ulice. Hlavové stanice nie sú ani v dnešnom období vo svete výnimočné. V Prešporku však nebolo miesto na rozširovanie hlavovej stanice do strán, preto už roku 1871 vybudovali za ňou novú budovu podľa projektu Ignáca Feiglera, ktorá sa stala hlavnou železničnou stanicou. Staničná budova bola vtedy pomerne malá. Nemala ešte priestrannú halu, z priebežného perónu sa na priestranstvo pred stanicou prechádzalo pomerne úzkou miestnosťou, kde boli aj pokladnice.

Centrálna budova so zdôraznenými nárožnými rizalitmi bola po oboch stranách arkádovými chodbami spojená s dvoma dvojposchodovými budovami, kde sa nachádzali kancelárie, pošta, byty prednostu a pracovníkov stanice. Budova bola postavená vo vtedy módnom novorenesančnom štýle. Cez túto stanicu prichádzali do mesta v druhej pol. 19. storočia všetky významné návštevy, dokonca členovia panovníckej rodiny a niekoľko ráz sám cisár. Po roku 1900 už budova svojimi rozmermi ani svojím zariadením nevyhovovala. Zbúrali ju, ponechali však bočné budovy, ktoré stoja, hoci prestavané, doteraz. V pravej z nich je dokonca zachovaný aj interiér s plafónom podopretým dvoma mohutnými liatinovými stĺpmi. Na mieste strednej budovy postavili nový centrálny prijímací pavilón. Plány vyracoval prešporský stavebný podnikateľ Josef Ehrenfeld-Erdélyi.

Nová stanica bola hotová už v roku 1905. Po prvej svetovej vojne ju zmodernizovali a po roku 1980 pred ňu postavili novú halovú stavbu, ktorá nielen zabrala volné priestranstvo pred stanicou, ale pôvodnú stavbu úplne zakryla a znehodnotila. Teraz je pripravený projekt na prestavbu Hlavnej stanice, ale aj na uvoľnenie priestranstva pred ňou. Všetky potrebné priestory a prevádzky, najmä parkovisko a nástupištia električky a autobusov možno umiestniť do podzemia. Námestie pred stanicou totiž vzniklo nasypaním a vyrovnaním materiálu, ktorý vyvážali z horského masívu pri budovaní tunela v 19. storočí. Pôvodná úroveň terénu sa nachádza o niekoľko metrov hlbšie.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Oto Limpus