Vilu v lokalite Hausbergeln nakoniec nepostavili
Vilu v lokalite hausbergeln nakoniec nepostavili - Pamatnik1
Topografické názvy sa v minulosti dlhý čas udržiavali bez zmeny. Aj niekoľko storočí sa nejaké miesto volalo rovnako. V Prešporku, kde v minulosti žilo výlučne nemecky hovoriace obyvateľstvo, boli skoro všetky názvy ulíc a iných verejných priestranstiev, ako aj chotárne názvy, respektíve názvy vinohradníckych záhonov nemecké.
Niektoré z nich boli také skomolené, že ich už v 19. storočí nerozumeli ani „domorodci". Názvy vinohradov ako Märzeln, Gumlierer, Rappeln, Rabenbücheln, Hochangeln, Wachtmeister či Donauleiten dávno zanikli. Nevhodným prekladom sa z názvu Motzengrund stal Machnáč. Z názvu Hausbergeln sa ešte dnes kde-tu používa v hovorovej reči forma Hausbergl.
Bol to vinohradnícky záhon situovaný najbližšie k areálu Hradu, severozápadne od neho, medzi terajšou Mudroňovou ulicou a Partizánskou ulicou. Terén, ktorý je dnes úplne zastavaný a pôsobí dojmom jednoliateho svahu upraveného do pomerne pravidelných terás, vyzeral v stredoveku trochu ináč. Svah bol zvrásnený niekoľkými potôčikmi, ktoré pôsobili ako hranice jednotlivých vinohradov, a ktorými stekala na túto stranu voda zo Somárskeho vrchu. Často však úžľabinami netieklo nič, najmä ak boli suchá. Terén bol sústavou akýchsi malých kopčekov Bergeln (množné číslo). Slovom Haus treba rozumieť Hrad. Na pláne z polovice 15. storočia je terajší Bratislavský hrad označený slovami Haus ob Pressburg. Mesto sa volalo Pressburg, ale pre Hrad sa lokálne používalo označenie Schloss, teda zámok.
Až do dvadsiatych rokov 20. storočia, do obdobia po prvej svetovej vojne, sa na ploche záhonu zachovali vinohrady. Len pri terajšej Partizánskej ulici (vtedy Vutkovich Sándor utca) si pred rokom 1910 postavil v záhrade vlastnú vilu architekt Henrik Szántó (číslo 9). Vilu projektoval ako dvojdom pri hranici pozemku, zrejme predpokladal, že neskôr pristavia, možno symetricky, ďalší objekt. Zámer nemohol uskutočniť, predbehla ho smrť. Jeho vdova neskôr vilu predala a odsťahovala sa z mesta.
Po prvej svetovej vojne získali pozemky bývalých vinohradov od pôvodných majiteľov súkromníci a stavebné družstvá, ktoré tam do roku 1928 vybudovali celú novú štvrť rodinných domov. Väčšina stavebníkov bola českého pôvodu. Hlavnou komunikáciou vznikajúcej kolónie bola cesta , ktorú neoficiálne volali Národní třída, ale oficiálne dostala meno Hradská cesta, neskôr Hradná cesta a potom Hradná ulica Pozostávala z viacerých „cik-cak" na seba nadväzujúcich úsekov. Z praktických dôvodov ju neskôr na tieto úseky rozdelili, a každý z nich dostal svoje meno. Dnes ich poznáme ako Koreničovu (predtým Mamatejovu), Dankovského, Tvarožkovu, Smetanovu, Čelakovského, ktorá plynulo prechádza do Bartoňovej.
Jeden z prvých projektov na výstavbu vily v areáli bývalých viníc si objednal lekár Dr. Albert Schlesinger. Návrh mu vypracoval Ing. arch. Artúr Szalatnai. Presné miesto, kde mal objekt stáť, sa už dnes nedá určiť, hoci na kresbe projektu vidno v pozadí ruinu hradného paláca, opevnenie hradného areálu, aj rad domov pri Palisádach, ktoré stáli ešte pred 40 rokmi. Projekt vznikol pravdepodobne v roku 1922. Projektant bol absolventom budapeštianskej techniky, ale v návrhu pre Dr. Schlesingera sa inšpiroval skôr vtedajšou nemeckou architektúrou, napríklad stavbami rodinných domov stuttgartského architekta Paula Schmitthennera.
Szalatnayom navrhovaný dom vzdialene pripomínal aj Goetheho záhradný dom vo Weimare. Na skoro švorcovom pôdoryse 8,5 x 9,5 m mal vyrásť na sokli z hrubo opracovaných kvádrov dvojpodlažný objekt. Na prízemí mali byť dve izby a príslušenstvo, na poschodí spálne, denná izba a kúpeľňa. Zaujímavý bol návrh umiestniť okná prízemných izieb do nároží domu. Taký motív použil architekt Szalatnai neskôr viac ráz, ale v oveľa modernejšej forme.
Návrh architekta Szalatnaia sa nikdy nerealizoval. Dr. Schlesinger, ktorý býval v roku 1922 na Telocvičnej ulici číslo 5 (terajšia Zochova ulica), si plánovanú vilu v lokalite Hausbergeln nakoniec nepostavil.
Zaujímavá je zhoda priezvisk. Architekt Artúr Szalatnai sa pred dokončením svojich vysokoškolských štúdií volal Artúr Schlesinger. Meno si zmenil ako študent v Budapešti podľa svojej rodnej dedinky Slatiny nad Bebravou (po maďarsky Szalatna). S doktorom Albertom Schlesingerom príbuzný nebol.
Štefan Holčík
FOTO - archív autora
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní Bratislavských novín. © 2012 Nivel Plus. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.