Spomienky na niekdajšiu Valonskú ulicu

Píšem o dnes už neexistujúcej ulici, ktorá bola po druhej svetovej vojne premenovaná na Slovanskú ulicu. Valonská ulica sa začínala na Kollárovom námestí a končila sa na Vazovovej ulici.

Tiahla sa medzi Námestím slobody a Radlinskou ulicou. Pri jej opise vychádzam od Kollárovho námestia smerom na Vazovovu ulicu. Cesta bola vydláždená kamennými kockami s veľkosťou asi 30x30 centimetrov. Osvetlená bola riedko osadenými plynovými lampami. Chodníky boli asfaltové. Domy boli väčšinou prízemné. S Mýtnou ju spájali Jánska a Dunstová ulica, po vojne premenovaná na Starohorskú ulicu. S Radlinského ulicou ju spájali Kutlíková, Školská a Fazuľová ulica. Pred skončením druhej svetovej vojny s blížiacim sa frontom mnoho Nemcov odišlo a po vojne mnoho z nich vyviezli do táborov. Na ich miesta prišli presídlenci najmä z Maďarska. Obyvatelia boli nemeckej, maďarskej, slovenskej i českej národnosti. Je pozoruhodné, koľko rôznych živností bolo na tejto ulici.

Na ľavom roku Kollárovho námestia bol Tichy - potraviny, Méhes - oprava váh, Zambach - sódovkáreň, malá mliekareň, Szás - obuvník, Ivanič - cukrár, Mayer - zastúpenie pre Berkel váhy, Ružička - sklofúkačstvo, Wacho - stolár, Čejtej - potraviny, Janotka - krajčír, Ferancová - trafika, Weinzetel - potraviny, Dorošíny - stolár, Trúda - výroba klobúkov, Karol Hulli - krčma, Turner - obuvník. Na pravom rohu Kollárovho námestia a Valonskej ulice bola lekáreň, ďalej bol Zúbek - oprava motocyklov, „ovoda“ pre deti, Silberstein - lekár, Mihál - košikár, Dokupil - krajčír, Anna Ruff - dámsky módny salón, Rudolf Kusý - mäsiar, F. Havlíček - inštalatér, Blažek - debnár, V. Procháska a Prudič - klampiarstvo, Redhamer - holič, Lojko - krajčír, Duchoň - potraviny, Bližniak - obuvník, Oslanský - stolár, Činovský - zámočník, Fleishacker - pekár, Plačko - architekt (v jeho dome bol ďalší krajčir), Wilímek - vulkanizácia pneumatík, Dvorecký - práčovňa, Dürr - mäsiar (v jeho dome bol ďalší krajčír).

Je zaujímavé, že za celú tú dobu ani jedna zo živností neskrachovala. Zrejme sa podnikalo serióznejšie ako dnes. Takáto bola, pre mnohých Bratislavčanov neznáma alebo zabudnutá, ulica, na ktorej ssom sa v dome číslo 26 v roku 1930 narodil.

Rudolf Pinďák a Karol Menschy, Valonská ulica 26