Priezvisko Liszt je z nemeckého die List

Franz Liszt (1811 - 1886) žil v rokoch 1848 až 1861 vo Weimare v Nemecku ako dvorný dirigent a skladateľ na dvore sasko-weimarského veľkokniežaťa a jeho manželky Marie Pavlovny, dcéry ruského cára. Potom strávil 8 rokov v Ríme. Na pozvanie veľkokniežaťa Carla Alexandra sa v roku 1869 vrátil do Weimaru. Dostal k dispozíci prepychovo zariadený byt v areáli parku. Žil tam až do smrti.

V poslednom čase veľa cestoval. Najmä v zimných mesiacoch sa zdržiaval v Ríme alebo v Budapešti. Navštevoval aj svoju dcéru Cosimu, vdovu po Richardovi Wagnerovi, ktorá žila v Bayreuthe. Tam ho v roku 1886 zastihla smrť a tam ho pochovali. Jeho weimarský byt na príkaz veľkokniežaťa zachovali, a dnes je ako múzeum prístupný verejnosti.

Od júna do 31. októbra tohto roku si mohli návštevníci Weimaru prezrieť aj výstavu inštalovanú pri príležitosti 200. výročia skladateľovho narodenia v modernej budove múzea v susedstve domu, kde žil básnik Friedrich Schiller (+ 1805). Názov výstavy „Franz Liszt, ein Europäer in Weimar" bol zavádzajúci v tom, že navádzal myšlienku, akoby ostatní vtedajší obyvatelia Weimaru neboli bývali Európanmi!

Návštevník počas prehliadky bohatej výstavy sledoval na podlahe namaľovanú bielu krivku, ktorá ako dlhá Ariadnina niť viedla návštevníka po jednotlivých zastaveniach skladateľovho života. Jeho prvé (neverejné?) vystúpenia na koncertoch ako deväťročného chlapca nebrali autori výstavy vážne. Ani vystúpenie v Soproni/ Oedenburgu, ani v Prešporku z roku 1820 neboli spomenuté. Pressburg sa na jeho životnej ceste objavil len lakonickou zmienkou o návšteve v roku 1839, akoby tu Liszt nikdy predtým ani potom nebol.

V čase trvania výstavy ponúkali v blízkych kníhkupectvách najmenej 8 nových publikácií o Lisztovi v cene od 8,95 eura do 68 eur. Ani jeden autor serióznych textov nespomenul ani jediným slovom smiešne tvrdenie o Lisztovom slovenskom pôvode. A to je dobre! Lebo tvrdiť len na základe počutého priezviska, že Liszt mal slovenské korene, je rovnako fantastické, ako hľadať slovenských predkov Lochnesskej príšery. Žiadny seriózny životopisec nemôže o Lisztovi napísať taký nezmysel. Ďalším rozširovaním objavenej teórie môžu Slováci len utŕžiť hanbu. Fantastické tvrdenia senzáciechtivých spisovateľov nepatria do oblasti vedeckého bádania. Nemala by nimi byť živená ani verejnosť.

Liszt pochádzal z nemeckej rodiny, ako mnohí obyvatelia starého Uhorska. Niektorý ľstivý Lisztov predok si možno ešte v stredoveku vyslúžil prezývku „lesť" (nemecky die List), ktorá sa stala priezviskom jeho potomkov. Rovnako ako Štúrov tvrdohlavý (hlavatý, neústupčivý) nemecký predok dostal priezvisko „stur" (prídavné meno). Nemecká výslovnosť skupiny písmen -st- spôsobila, že si Ľudevít Štúr začal písať nad S mäkčeň. Rovnako skupinu -st- v slove List možno v nemčine, ale najmä v maďarčine, čítať ako -št-. Zrejme preto si otec Franza Liszta pridal medzi písmená S a T ešte písmeno Z. Nechcel, aby jeho meno vyslovovali Lišt! Jeho priezvisko nevzniklo zo slovenského list, ale z nemeckého List. Nositelia priezviska List žijú v Nemecku ešte aj teraz. Možno nie sú s Franzom Lisztom príbuzní. No určite ani oni nemali nijakých slovenských predkov.

Franz Liszt nebude Slovákom ani ako „živá socha" s vrkočmi a v pseudokroji, ktorá už roky na Hlavnom námestí porušuje ustanovenia všeobecno-záväzného nariadenia mestskej časti Staré Mesto, aj keď bude hrať na fujare americkým a japonským turistkám všetky Lisztove melódie.

Štefan Holčík