• História
  • 07.10.2006 16:20

Na fasáde niekdajšej Zemskej banky na Gorkého sú sochy od Ladislava Šalouna

0 0

Po skončení prvej svetovej vojny a po rozpade habsburskej monarchie vzniklo v strednej Európe viacero nových štátov. Z nich najbohatším bolo Československo. Na území Čiech bol totiž sústredený priemysel, z ktorého predtým bohatstvo plynulo predovšetkým do Viedne.

Veľké bohatstvo bolo uložené aj v pražských bankách. Slovensko sa stalo súčasťou novej republiky a republika po 1. januári 1919 a potom po dohode podpísanej vo Versailles 28. júna 1919 získala definitívne aj územie mesta Prešporka. Mesto premenovali na Bratislavu a ihneď sa sem začal sťahovať aj český kapitál. Známe a bohaté pražské banky, najmä Národná banka, Živnobanka, Banka čsl. légií a Zemská banka tu otvorili svoje pobočky.

Na Laurinskej ulici ešte stál objekt mimoriadne spätý s históriou uhorského kráľovstva. Bol to bývalý objekt snemovne, kde sa od 16. storočia do začiatku 19. storočia konali zasadania uhorského snemu. Vo veľkej sieni snemovne sa konali pred postavením divadla za hradbami aj divadelné predstavenia. Na začiatku 19. storočia adaptovali pre potreby snemovne palác Uhorskej kráľovskej dvorskej komory na Michalskej ulici. Pôvodná budova na Laurinskej ulici, barokovo upravená v polovici 18. storočia, sa stala sídlom viacerých úradov, napríklad hlavného colného úradu. Nový režim budovu nepotreboval, zachovať pamiatku na uhorskú históriu nepovažoval nikto za potrebné. Od štátu ju odkúpila Zemská banka, pred vojnou Zemská banka království českého.

Historickú snemovňu a časť dovtedy zachovaných mestských hradieb za ňou, pri terajšej Gorkého ulici, zbúrali. Zachovali sa letecké snímky, na ktorých je miesto bývalej snemovne prázdne, pripravené pre novostavbu. Tú realizoval Evžen Linhart podľa projektu Osvalda Polívku. Architekt Osvald Polívka (1859 - 1931) bol vtedy veľmi známy svojimi pražskými stavbami. Podľa jeho projektov tam postavili na konci 19. a na začiatku 20. storočia niekoľko bankových palácov. Bol aj autorom - projektantom hlavného sídla Zemskej banky na nároží ulíc Příkopy a Nekázanka (1896). Bratislavský bankový palác je v celkovej kompozícii podobný viacerým jeho pražským stavbám z predvojnového obdobia, ale namiesto secesnej ornamentiky sú použité tvaroslovné prvky vychádzajúce skôr z pražského baroka.

Budova, dokončená v roku 1926, bola doplnená viacerými umeleckými dielami. Dodnes sa na južnej fasáde pri terajšej Gorkého ulici zachovali dve kolosálne kamenné sochy. Alegorické postavy muža a ženy s predmetmi, ktoré symbolizujú priemysel a poľnohospodárstvo, sú personifikáciami krajín a nesú názvy Čechia a Slovakia. Ich autorom je rovnako slávny pražský sochár Ladislav Šaloun (1870 - 1946), ktorého monumentálne súsošie Majstra Jana Husa na Staromestskom námestí v Prahe, dokončené v roku 1915, pozná celý svet.

V hale bratislavskej Zemskej banky stála bronzová socha prezidenta T. G. Masaryka v nadživotnej veľkosti od Ladislava Šalouna. Po roku 1948 mala byť odovzdaná do zberu a mali ju roztaviť na mince. Podarilo sa ju však preniesť do Mestského múzea. Zabudnutá v tmavom sklade prečkala nepriaznivé obdobie a po nežnej revolúcii ju mohla verejnosť niekoľko mesiacov obdivovať na dvore Starej radnice.

Na fasáde niekdajšej Zemskej banky na Gorkého sú sochy od Ladislava Šalouna


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.