Masakre vo vinohradoch predchádzala zabudnutá bitka husárov pri Prešporku
Masakra v prešporských - vtedy ešte nie bratislavských - vinohradoch v septembri 1683 nebola ani zďaleka tou najväčšou pohromou, ktorá vtedy postihla mesto. Tejto epizóde v jeho histórii predchádzali oveľa vážnejšie udalosti.
Ako píše Emil Portisch vo svojom diele Geschichte der Stadt Bratislava - Pressburg (Bratislava 1933), stretli sa v máji 1683 v Belehrade sultán Mohamed a veľvezír Kara Mustafa. Sultán tam odovzdal Kara Mustafovi „svätú“ zelenú zástavu Proroka, pod ktorou mala jeho armáda postupovať na Viedeň a, samozrejme, zvíťaziť nad kresťanmi.
Keď sa medzi obyvateľstvom Prešporka rozchýrila správa, že turecká armáda sa už blíži, vydala sa skupina 150 husárov pod vedením Johanna Vitnyédiho, syna tunajšieho mešťana, na prieskumnú jazdu na južný breh Dunaja. Rieku prekonali na kompe, ktorá bola všeobecne známa ako „lietajúci most“. V blízkosti Kittsee narazili na skupinu 400 Turkov, ktorí drancovali wieselburskú (mošonskú) župu a viaceré tamojšie obce už vypálili. Okolo piatej hodiny ráno sa rozpútala bitka, v ktorej Vitnyédi padol. Jeho husárom sa podarilo Turkov z Kittsee vytlačiť. Domov sa vrátili ako „víťazi“. Ako korisť priniesli tri uťaté hlavy Turkov a dvoch zajatých. Ich víťazstvo bolo však len zbytočným gestom, ktoré vyvolalo krutú reakciu na strane tureckého vedenia. Ešte v ten deň večer vypálili Kittsee, Wolfsthal a obsadili Hainburg. Stalo sa to 11. júla 1683, len pár dní predtým, čo Turci dosiahli Viedeň.
V Hainburgu sú dnes domy označené tabuľkami, informujúcimi o tom, kto bol vtedy majiteľom domu, kto vtedy zahynul, kto sa zachránil. Úzka ulička, ktorá vedie k Dunajskej bráne (a k neskoršej železničnej stanici) nesie meno „Blutgasse“ - Krvavá ulica. Tam Turci dobehli obyvateľov Hainburgu, ktorí sa snažili zachrániť si životy útekom k rieke, a tam ich povraždili. Krv vraj tiekla ulicou do Dunaja. Pri Viedni boli Turci už 14. júla a vyzvali veliteľa mesta knieža Starhemberga, aby im vydal mesto bez boja. Viedeň sa však nevzdala a 12. septembra sa dočkala oslobodenia.
Odvážny zásah husárov z Prešporku sa dostal aj do zahraničnej odbornej literatúry o tureckej invázii do strednej Európy v roku 1683. V Paríži vyšla ešte v 17. storočí publikácia s ilustráciami najdôležitejších udalostí. Tie vyryl do medi Pacot. Nad scénou porážky Turkov pri Viedni („Defaite des Turcs pres de Vienne“) je umiestnený menší obrázok s bojovou scénou. Ten je označený textom „Bataille de Presburg“.
Keď v roku 1919 mesto stratilo svoje pôvodné meno a stalo sa Bratislavou, stratilo aj časť svojej pôvodnej identity. Mnohé historické udalosti z dejín mesta upadli do zabudnutia, moderná historiografia ich nahradila inými. Zabudlo sa aj na bitku s Turkami, ktorá sa odohrala 11. júla 1683 „pri Prešporku“. Nie je o nej zmienka ani v publikácii Bitky a bojiská v našich dejinách od Vojtecha Dangla, ktorá vyšla v Bratislave v roku 2005.