Hlavné námestie bolo kedysi trhoviskom
Minimálne päť storočí slúžilo priestranstvo terajšieho Hlavného námestia obyvateľom mesta, ako aj cudzím kupcom ako trhovisko. Až od konca 18. storočia bolo možné natrvalo používať ako trhoviská priestranstvá pred zrušenými mestskými hradbami, najmä priestor terajšieho Námestia SNP.
Na konci 19. storočia sa vedenie mesta rozhodlo pôvodné historické trhovisko pred radnicou premeniť na park. Kým v Brne, Bruseli, Bazileji, Mníchove, Viedni či v iných európskych mestách dodnes historické trhoviská plnia svoju pôvodnú funkciu, Prešporok - terajšia Bratislava, akoby sa bol hanbil za trhovisko, vďaka ktorému vôbec vznikol.
Romantickú parkovú úpravu trhoviska sotva možno označiť za vhodné riešenie. Snaha obnoviť priestor ako otvorené verejné priestranstvo bez zbytočných okrás našla odozvu v 90. rokoch, keď sa podarilo odstrániť z neho zásahy 19. storočia a vydláždiť ho kameňom pripomínajúcim historickú dlažbu. Okrem fasád historických objektov vynikla Maximiliánova fontána z roku 1572, doplnená a rozšírená v polovici 18. storočia. Cudzím a nie práve najvhodnejším prvkom sa stala replika plynového kandelábra, ktorý stával v geometrickom strede námestia v druhej polovici 19. storočia.
Námestie sa príležitostne používalo aj ako trhovisko, hoci len na predaj vybraných druhov tovarov. Dlažba z 90. rokov možno nebola najpohodlnejšia, v historickom prostredí bola však najprijateľnejšia, lebo evokovala pôvodné dláždenie priestranstva. Bola to typická exteriérová dlažba na rozdiel od terajšej, aká je vhodná skôr do interiérov. Celkom nedávno dokončené dláždenie z cudzokrajného kameňa vykazuje už teraz v blízkosti špárovania trhliny, časti dlaždíc sa odlupujú, odpadávajú, drobia. Žulové nahrubo otesané kocky boli kladené do hliny, dali sa kedykoľvek vybrať a dlažba sa dala bez veľkých finančných nákladov opraviť. Dnešná dlažba pozostáva z tenkých kamenných platní napevno prilepených k zbytočnému betónovému podkladu. Pri zakladaní hlbšie uložených inžinierskych sietí, ktoré muselo predchádzať zabetónovaniu celého námestia, sa necitlivo poškodili základy budovy bývalej mestskej strážnice z 18. storočia. Ako jej pripomienka stojí, ale na inom mieste námestia, kamenná napodobenina dreveného prístrešku pre stojaceho vojaka na stráži.
Už niekoľko desaťročí sa verejnosť v Bratislave pýta, prečo v hlavnom meste Slovenska nejestvuje symbolický hrob „neznámeho bojovníka“. Hrob neznámeho vojaka síce nemáme, ale máme sochy dvoch neznámych vojakov na Hlavnom námestí. Jeden z nich stojí v práve spomenutej strážnej búdke, ktorá kamufluje veľmi neobvyklú a nie veľmi praktickú pitnú fontánku.
Najhorším zásahom pri nedávnej „obnove“ námestia bolo olemovanie barokovej nádrže historickej Maximiliánovej fontány betónovým medzikružím, ktoré je obložené kameňom rovnakého druhu ako dlažba námestia. Súhlas príslušného pamiatkového orgánu, ktorý obmedzuje majiteľov iných pamiatkových objektov často nezmyselnými požiadavkami, je v tomto prípade nevysvetliteľný. „Zlepšenie fontány“ pridanou časťou originálnu pamiatku znehodnocuje, a navyše zdôrazňuje, že námestie, ktoré bolo v minulosti nivelizované do vodorovnej plochy, je po realizovaní novej dlažby zasa bezútešne šikmé.
