Márnica pri Kozej bráne už nestojí

Evanjelický cintorín pri Kozej bráne vznikol na základe nariadenia cisára a kráľa Jozefa II. prestať používať a zrušiť cintoríny v obývaných častiach obcí a zriadiť nové v bezpečnej vzdialenosti od obývaných štvrtí. Nariadenia boli motivované najmä požiadavkami hygieny: hroby nemali ovplyvňovať kvalitu vody v studniach.

Prešporskí evanjelici od 17. storočia užívali cintorín medzi Kozou ulicou a areálom Veľkého evanjelického chrámu, kde v 19. storočí vznikla Konventná ulica. V roku 1783 kúpila cirkev prvé vinice pri dnešnej Šulekovej ulici, nad Palisádami pred Kozou bránou, aby na ich mieste zriadila cintorín.

Vstupná brána na nový cintorín bola tam, kde je aj dnes. Cesta pri cintoríne bola donedávna oveľa užšia, cintorín svojou plochou čiastočne zasahoval do terajšej ulice. Za bránou od 18. storočia až do roku 1868 stála márnica, ktorá bola súčasne rozlúčkovou kaplnkou, a možno aj domček s bytom hrobára. V roku 1868 postavili novú cintorínsku kaplnku na rozšírenej ploche cintorína pri ulici Palisády. Po výstavbe novej reprezentačnej rozlúčkovej kaplnky bolo možné pôvodnú stavbu pri Šulekovej ulici odstrániť. Vstup do cintorína na tejto strane mal byť v budúcnosti len služobný. Postavili tam novú bránu, a za ňou objekt s bytom hrobára, novou márnicou, skladmi a hospodárskymi miestnosťami, dokonca so záchodmi pre návštevníkov.

Projekt na postavenie tohto objektu, ako aj iných stavieb na cintoríne vypracoval Ignác Feigler. Márnica - plochostropá sieň, kde boli zosnulí vystavení pred pohrebom - bola situovaná v strede budovy. Priečelie márnice vystupovalo z dlhej nízkej stavby ako mierny rizalit. Márnica mala tri osi, v prostrednej boli široké dvojkrídlové presklené dvere s polkruhovým záklenkom, po oboch stranách vysoké polkruhovo zaklenuté okná. Nad dverami bol nízky trojuholníkový štít. Nad celým rizalitom márnice prebiehala nízka plná atika, ktorá niesla nad stredným poľom ešte zvlnený štít a na ňom kamenný kríž. Čestné hroby kazateľov a profesorov pred márnicou boli usporiadané tak, aby medzi nimi vznikol doteraz zachovaný priestor „námestia“, kde sa mohli pred pohrebom zhromaždiť smútiaci, alebo kde sa mohla konať rozlúčka priamo pod holým nebom, ak sa pohreb nekonal z kaplnky pri Palisádach. A pohreb z kaplnky bol umožnený len lepšie finančne situovaným alebo významným osobnostiam.

Pod márnicou sa nachádzala murovaná suterénna miestnosť, ktorá slúžila ako prechodné miesto odpočinku („Interimsgruft“) tých zosnulých, ktorí čakali buď na prevoz na iné miesto, alebo mali byť pochovaní do rodinnej hrobky, ktorá ešte nebola hotová.

Počas úpravy a „modernizácie“ cintorína v 60. rokoch 20. storočia Feiglerovu stavbu ako bezcennú zbúrali. Bolo to lacnejšie ako rekonštrukcia. Jej miesto je dnes prázdne, len dočasne tam stoja prenosné objekty strážcu a údržby cintorína. Železné krídla pôvodnej mrežovej brány sú zavesené na holom múre. V centre Bratislavy chýba kolumbárium. Obyvatelia blízkych ulíc sa dožadujú možnosti uložiť na cintoríne urny svojich zosnulých, čo je však možné len v určitých prípadoch. Uzatvorené kolumbárium na mieste zbúranej Feiglerovej márnice a domu hrobára by mohlo problém vyriešiť. Nájde sa vôľa a investor?