Podľa legendy to je najstarší dom v meste

Historický mestský „dom so zelenou izbou“ - Grünstübelhaus - stál po stáročia a doslova v tieni stredovekého domu, ktorý obyvatelia Prešporka prezývali „hrad“, po nemecky Burg či Burgl. Navzájom boli oba domy oddelené len veľmi úzkou uličkou, Novou či Šusterskou, terajšou Zelenou.

Spomenutý dom na nároží uličky bol najvyšší zo všetkých stavieb na Hlavnom námestí a konkuroval aj veži radnice, presne naproti ktorej stál. V minulosti vznikla dokonca legenda, že je to najstarší dom v meste, a že z jeho názvu „Burg“ vzniklo meno mesta „Pressburg“ (časť názvu „Press-„ mala byť údajne odvodená od názvu preša na víno.)

Na dome to bolo aj napísané, ale pravdepodobne až v 17. storočí. Latinský nápis podľa Teodora Ortvaya znel: Cerne domum, fuerat turris, primordia Posonii duxit ab hac, majus nomen et omen habet. K domu sa viazala aj jedna z mestských povestí. Vraj sa tam na schôdzi mestskej rady odohrali nadprirodzené úkazy. Podobné povesti boli však rozšírené aj v iných stredovekých nemeckých mestách. Cieľom bolo dokázať, že mestská radnica mala predchodkyňu, v tomto prípade prastarý „Burg“. Faktom je, že tajuplný dom v centre mesta vždy podporoval fantáziu obyvateľstva.

Kto ho postavil, nie je známe. Ešte v 16. storočí sa stal dom majetkom šľachtickej rodiny Bakičovcov, ktorí ušli pred Turkami z Chorvátska alebo zo Srbska. Neskôr časti domu zdedili šľachtici z rodov Rakovický a Ordódy. Ordódyovský diel ďalej zdedili Medňanskí. Tým patril dom celé 18. storočie, v 19. storočí ho vlastnili Samarjajovci, od ktorých ho napokon kúpil František Palugyay. V 19. storočí už ponurý stredoveký dom nezodpovedal požiadavkám na moderné bývanie. Palugyayovci z Palúdze boli vynikajúcimi podnikateľmi. Ich zásluhou sa zo starého zájazdného hostinca „U zeleného stromu“ stal hotel na najvyššej úrovni. Obchodovali aj s vínom. Získaný starý dom na Hlavnom námestí sa rozhodli nahradiť novým objektom, ktorý by bol domovom ich rodiny, ale poskytoval by aj nájomné byty na najvyššej úrovni a exkluzívne obchody na prízemí. Želanie majiteľa splnil architekt prešporského pôvodu Viktor Rumpelmayer, ktorý dodal projekt mestského paláca v slohu francúzskeho baroka, ktorému sa vtedy hovorilo „Mansardov štýl“. Rumpelmayer postavil v podobnom slohu viaceré šľachtické paláce, aj vo Viedni, v Keszthely a na iných miestach Rakúsko-Uhorskej monarchie. Dnešný palác postavili v rokoch 1882 až 1883 a ako jediný z bratislavských palácov je aj napriek udalostiam, ktoré nasledovali po druhej svetovej vojne, dodnes obydlím potomkov pôvodného majiteľa.