• História
  • 07.10.2006 16:20

Starú radnicu postavil asi richtár Jakub II.

0 0

Najvýznamnejšou budovou každého stredovekého mesta bývala okrem farského kostola radnica. Bola symbolom, ale aj stelesnením mestskej samosprávy. V počiatkoch novozaložené mestá radnice nepotrebovali. Mestská rada sa obyčajne schádzala v príbytku richtára. Tak to bolo určite až do začiatku 15. storočia aj v Prešporku. Niektorí romantickí bádatelia sa snažili nájsť akúsi „starú rychtu“ podľa českých vzorov aj v Bratislave. Mal to byť predchodca starej radnice. Taký objekt sa však nájsť nepodarilo a verím, že sa to ani nepodarí.

Dnešná stará radnica vznikla prestavbami a prístavbami meštianskeho domu, postaveného v druhej polovici 14. storočia. Postavil ho pravdepodobne mestský richtár Jakub II. Dom bol situovaný na mestskom trhovisku, na hlavnom verejnom priestranstve vtedajšieho mesta. Mal pevné kamenné steny, vlastnú vežu, opevnenie s cimburím. Postavený bol na úzkej parcele, vedľa domu bol úzky podlhovastý dvor, ktorý vyúsťoval na priestranstvo terajšieho Primaciálneho námestia. Jakubovi potomkovia dom neskôr nepoužívali, a tak sa postupne dostal v 20. rokoch 15. storočia do majetku mesta. Už v 30. rokoch bol značne poškodený vojnovými udalosťami, preto ho prestavali. Mesto neskôr získalo aj s pôvodným domom susediace domy a pozemky na juh od veže, a tak sa tam do polovice 16. storočia vyvinul celý radničný komplex. Najneskôr od roku 1442 mala radnica aj vlastnú kaplnku. Nachádzala sa na prvom poschodí nad prejazdom brány a susedila s radnou sieňou. Evanjelické vedenie mesta v 16. storočí kaplnku nepotrebovalo. Zrušili ju, na jej mieste zriadili radnú sieň. Bývalú radnú sieň prestavali na súdnu. Na prízemí radnice zriadili sklady tovaru, najmä textílií, vzadu vo dvore bývalo väzenie a byt kata. V dobre chránenom pred požiarmi priestore na poschodí bývali uložené aj dôležité písomné dokumenty mesta – budúci mestský archív. Definitívnu podobu dostala stará radnica v tridsiatych rokoch 18. storočia, keď do terajšej formy upravili jej vežu. Ďalšie úpravy vzhľad budovy už veľmi neovplyvnili.

V 19. storočí sa uvažovalo so zbúraním starej radnice. Po vzore iných európskych miest chceli na jej mieste postaviť romantickú novostavbu, ktorá by viac zodpovedala požiadavkam mestskej samosprávy. Mesto však malo šťastie, že mohlo r. 1903 kúpiť od ostrihomského arcibiskupa susedný Primaciálny palác. Stará radnica bola zachránená. Stala sa definitívne sídlom Mestského múzea.

Teraz sa práve priečelie starej radnice opravuje. Pred ním stojí lešenie, zakryté vtipným reklamným transparentom prezentujúcim historické osobnosti. Škoda len, že nie všetky majú priamy vzťah k radnici bývalého uhorského hlavného mesta, slobodného kráľovského korunovačného a snemového mesta Prešporka.


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.