Imhofov dom na Sennom námestí

Kollárovo námestie sa pred rokom 1930 volalo Obilné a malo len polovičnú šírku v porovnaní s dnešnou. Na jeho hornom konci, pri vyústení Jozefskej ulice, stál prízemný dom z 18. storočia, ktorý však nepatril adresou do tohto námestia, ale do susedného Senného námestia, kde sa prv na trhu predávalo seno.

Pred 80 rokmi patril dom Ernestovi Imhofovi, majiteľovi veľkopráčovne, farbiarne a čistiarne. Až do konca 19. storočia sa vždy pralo doma, čistenie a farbenie textilných výrobkov bolo v domácich podmienkach často problémom. Prvú chemickú čistiareň v našom meste zriadil na konci 19. storočia na Ventúrskej ulici, v areáli, ktorý sa nesprávne označuje ako Academia Istropolitana, Johann Kinzel.

Majiteľ čistiarne na Sennom námestí E. Imhof dal starý objekt v roku 1926 zbúrať a na jeho mieste postavil nárožný dom, ktorý sa stal dominantou Obilného/Kollárovho námestia. Dom s modernými bytmi a modernou stavebnou technológiu postavili v slohu používajúcom barokové formy. Na barokové predlohy poukazujú aj stavebné detaily aj výzdobné prvky na fasáde, ako aj štukatúry v prejazde. Bohato riešený kamenný portál je ozdobený kartušou s monogramom majiteľa EI a datovaním 1927, a postavičkami puttov (nahých detí) od sochára Alojza Rigeleho. Architektúra domu má niektoré prvky pripomínajúce bankové paláce (Tatra banka) a iné reprezentačné stavby M. M. Harminca. Paradoxne súčasne s týmto domom (terajšia adresa Námestie 1. mája 17) stavali naproti blok Živnostenského domu (arch. K. Šillinger) s kinom (teraz Nová scéna), ktorý patrí k najlepším príkladom modernej stredoeurópskej obytnej architektúry v Bratislave (1928).