Nenápadný palác Robotníckej poisťovne

V poslednej tretine 19. storočia Dunaj regulovali. Z neovládateľného toku veľrieky sa stal poslušne v kanáli tečúci prúd vody. Minimálne v úseku dnešnej Bratislavy. Mesto tým veľa získalo. Konečne bolo možné postaviť pevný most. Dohotovili ho v roku 1891, keď po ňom mohli prechádzať aj vlaky.

Regulovaním Dunaja a výstavbou mosta získalo na cene územie južne od Grösslingovej ulice, a východne od Barossovej (teraz Štúrovej) ulice. Na miestach, ktoré boli predtým vhodné len ako pasienky a záhrady, ktoré často zaplavovala voda, bolo od prelomu storočia možné vybudovať celú novú mestskú štvrť. Novozaložené ulice sa pretínali v pravých uhloch, bloky domov mali byť postavené na pravidelnom pôdoryse štvorcov a obdĺžnikov.

Centrom novej časti mesta malo byť Námestie richtára Jakuba. Na západ od neho vznikali obydlia meštianstva, na východ a juhovýchod od neho ležala skupina tovární, elektráreň a robotnícke sídlisko. Situáciu šikovne využil stavebný podnikateľ Anton Durvay, majiteľ tehelní a píl na drevo. Južne od Námestia richtára Jakuba postavil mimoriadne rýchlo kolóniu obytných domov pre robotníkov blízkych tovární. Durvay postavil aj budovu gymnázia na Grösslingovej ulici (1908) podľa plánov architekta Edmunda Lechnera z Budapešti. Kostol od toho istého projektanta, zasvätený uhorskej svätici princeznej Alžbete vznikol až neskôr (1910 až 1913, takzvaný Modrý kostol).

Durvayovi robotníci postavili v tesnej blízkosti gymnázia aj ďalší významný objekt, ktorý však uniká pozornosti bádateľov i okoloidúcich. Je to palác Robotníckej zdravotnej poisťovne, založenej 1892. Jej budovu (teraz Sienkiewiczova ulica 1) postavili podľa projektu iného vtedy veľmi významného prešporského projektanta Eugena Schillera. Budova obsahovala okrem úradovní poisťovne aj veľkú zasadaciu sieň predstavenstva, ambulancie posudkových lekárov, vodoliečebné zariadenia a niekoľko nájomných bytov. Pozemok pod budovu, dokončenú 1906, poskytlo mesto. Ako príspevok mesta na stavbu sa z mestskej kasy uvolnilo 60-tisíc korún. Teraz v budove sídli Slovenská akadémia vied - Ústav normálnej a patologickej fyziológie a Inštitút jazykov.