Na Baštovej bývali chudobnejší ľudia

23.9.2011
0
Na baštovej bývali chudobnejší ľudia - Pamatnik1
Páčil sa vám článok?

Baštová ulica patrí k najnavštevovanejším uličkám mesta. Vznikala dlhé stáročia postupnou zástavbou. Domy na strane smerom k centru mesta, k Hlavnému námestiu, pritom stoja na miestach, ktoré boli zastavané už v 13. - 14. storočí. Domy na strane ku Kapucínskej ulici a Župnému námestiu stavali až od konca 18. storočia.

Boli to príbytky chudobnejších ľudí, pristavané zvnútra k mestskému opevneniu. Po úradnom rušení hradieb vnútorného mesta (1774) bolo možné jednotlivé úseky hradieb kúpiť, zbúrať, postaviť na ich mieste obytné domy.

Mestské hradby pozostávali z dvoch rovnobežných múrov. Vnútorný bol oveľa vyšší, vonkajší nižší umožňoval mesto obraňovať z medzipriestoru medzi múrmi, ktorý sa volá parkan, po nemecky „der Zwinger". Príklady možno dodnes vidieť v Bratislave pozdĺž Staromestskej ulice, pri Michalskej priekope, veľmi dobre zachované sú napríklad aj hradby v neďalekom meste Bruck an der Leitha v Rakúsku. Nie každý sa rozhodol staré stredoveké múry hradieb zbúrať. Na niektorých miestach oba múry, vonkajší i vnútorný, ponechali a budúci dom postavili medzi nimi. Najlepšie je to dnes viditeľné na Rudnayovom námestí, kde sú medzi hradné múry postavené domy 2 až 4. Zo strany nájazdu na Nový most vidno, ako je vonkajší parkanový múr nadstavaný. Rovnako boli postavené meštianske domy pozdĺž terajšej Baštovej ulice.

Baštová ulica neniesla vždy meno Baštová. Podľa autorov knihy Bratislavský topografický lexikon (1990) bola okolo roku 1440 známa ako Zámočnícka (Schlosser-Gasse). Ide zrejme o omyl, hoci ulička je v skutočnosti pokračovaním aj dnešnej Zámočníckej. Pravdou je, že počas celého 18. storočia bola známa pod menom „Katova" (Henker-Gassel, Hänckergässl, Freymanns-Gassel). Obydlie mestského kata stálo tam, kde v druhej polovici 19. storočia postavili dom číslo 5. Na konci 18. storočia sa objavuje meno Zwinger-Gassel, čo by bolo správne preložené „parkanová ulička". Nedôsledným prekladom sa stala z „parkanovej" „baštová". Pravdou je, že parkan býval prerušovaný baštami (príklad pozdĺž Staromestskej), ale v priestore Baštovej ulice nijaká bašta nestála.

Priestor medzi hlavným a parkanovým múrom neposkytoval veľa možností na stavbu väčších objektov. Za parkanovým múrom však bývala pomerne široká priekopa (zachovaná po oboch stranách Michalského mosta). Od konca 20. rokov začali majitelia svoje domy prestavovať a likvidovať priľahlú priekopu. Prvý z moderných domov je už zbúraný. Skoro 20 rokov stál prázdny, pustol, vliekol sa reštitučný spor. Po vyriešení dom odstránili a dnes je na jeho mieste novostavba. Tá ešte viac ako predošlý objekt vyplnila priestor priekopy.

Keď sedemdesiatročný dom číslo 8 v roku 2010 demolovali, bolo na stene priľahlého staršieho domu číslo 4 či 6 (Hotel Michalská brána) veľmi dobre možné zamerať situáciu bývalého mestského opevnenia. Ten dom totiž doteraz presne zachováva šírku mestskej hradby. Na fotografii z 20. septembra 2010, dnes už historickej, je priebeh opevnenia v reze naznačený tmavšou linkou.

Ešte pred druhou svetovou vojnou postavili na mieste zbúraných hradieb na Baštovej aj domy 10 a 12. Ich projektant rešpektoval (predpísanú) výšku už stojaceho vedľajšieho domu číslo 8. Keďže bola vtedy predpísaná maximálna výška rímsy čelnej fasády, architekti radi navrhovali domy s plochými strechami a odsadeným najvyšším podlažím, pred ktorým bola terasa. Podobné domy stoja aj na dnešnej Židovskej alebo Gorkého ulici. Mnohé z nich sú však dnes úplne nevkusne zvýšené, najmä z terás vznikli neuveriteľné prestavby. Aj dom na Baštovej 10 dostal nadstavbu, ktorá s originálnou budovou vôbec neharmonizuje.

Novostavba na čísle 8 sa od zbúraného domu navonok veľmi nelíši. Škoda, že sa nesplnil zámer pamiatkarov z obdobia okolo roku 1970. Vtedy sa uvažovalo o zbúraní všetkých do priekopy postavených objektov a o prepojení zachovaného úseku priekopy pri Michalskej veži so zachovaným torzom priekopy na nádvorí domu na Klariskej 16, kde je sídlo Mestskej knižnice. Bolo by vzniklo veľmi tiché územie ako vnútroblok, prístupné bránou knižnice na jednej strane a vstupom do domu na Michalskej 19.

Dnes priekopu smerom od Michalskej veže prehradil múr bez okien, oveľa horší, ako bol ten predošlý. A navždy sa tento úsek mestskej priekopy nedá znovu prezentovať verejnosti.

Štefan Holčík
FOTO - autor

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie