Arcibiskupova alej dala meno námestiu

Pred päťdesiatimi rokmi skoro každý obyvateľ Bratislavy vedel, kde je Firšnál. Oficiálne pomenovali vtedy najrozsiahlejšie verejné priestranstvo v Bratislave ešte za života prvého komunistického prezidenta ČSR Gottwaldovým námestím.

V ľudovej reči však stále prežíval názov Firšnál, skomolenina starého nemeckého názvu „Fürstenallee“. V preklade to znamená „Kniežacia alej“. Hodnosť kniežaťa získaval automaticky každý ostrihomský arcibiskup, prímas uhorskej krajiny, aj ak by nepochádzal zo šľachtickej rodiny.

Aleje, nielen tá, čo dala meno priestranstvu, viedli k letnému palácu arcibiskupov, v ktorom teraz, po viacerých úpravách a prestavbách, sídli vláda Slovenskej republiky. Keď sa na začiatku 19. storočia arcibiskup a jeho úrad definitívne odsťahovali do Ostrihomu, spustli záhrady aj aleje, palác sa stal vojenskou nemocnicou, v blízkosti neho vyrástli v priebehu 19. storočia viaceré kasárne. Priestranstvo, ktoré je teraz námestím, vraj bolo už v stredoveku miestom rytierskych turnajov, v 19. storočí tam cvičilo vojsko.

Pred druhou svetovou vojnou pôsobilo námestie oveľa impozantnejšie. Okrem hornej - západnej strany, kde stojí barokový palác, bolo lemované prízemnými, len výnimočne aj jednoposchodovými domami. V štyridsiatych rokoch 20. storočia vybudovali na ploche námestia dve obrovské stavby - terajšie ministerstvo dopravy, pôšt a spojov na severnej strane, a budovu Teoretických ústavov SVŠT na južnej strane. Tieto objekty nielen zabrali časť predtým voľnej plochy, ale zakryli nízke budovy, ktoré pôvodne námestie lemovali. Rad domov na východnej strane zbúrali až neskôr, aby tam na prelome 50. a 60. rokov vybudovali Strojnícku fakultu a neskôr aj Stavebnú fakultu SVŠT.

Niekoľké provizórne úpravy námestia vystriedala v roku 1985 definitívna prestavba. Vyvrcholením vtedajšej architektonickej úpravy priestranstva bol kolosálny pomník Gottwaldovi, medzičasom už odstránený. Stredobodom celého námestia však mala byť obrovská fontána, ktorá pri pohľade zblízka pôsobí predimenzovane, ale pri pohľade z okien vyšších podlaží v strednej časti budovy ministerstva pôsobí neuveriteľne krásne. Samozrejme, ak z nej strieka voda. Stavebne a technicky ju však postavili tak nedokonale, že po dvadsiatich rokoch prevádzky je napriek veľmi nákladnej údržbe zákonite ruinou. Prispieva k tomu nielen použitie nedostatočne trvanlivých materiálov, ale aj spolupôsobenie vandalov, ktorí ničia a rozoberajú jej kamenné obloženie, hádžu do nádrží odpadky, vytrhávajú dlaždice z dna nádrží.

Dnes sa námestie znovu volá Námestím slobody, ako sa volalo už aj v rokoch 1933 až 1950. Je však oveľa menšie. Opticky ho zmenšili vysoké stavby, ale aj množstvo neuvážene na jeho ploche zasadených stromov. Je to les, s ktorým nepočítal ani profesor Belluš, keď projektoval budovu techniky pri západnom okraji námestia. Práve jeho dielo je tu vysokou zeleňou čiastočne znehodnotené.