Za divadlom bolo kedysi námestie a park
Pomerne malé námestie za Mestským divadlom - terajšie Komenského námestie za budovou Opery - nevzniklo náhodou. Keď bolo po roku 1775 možné definitívne zasypať priekopy pozdĺž už nepotrebných mestských hradieb a zastavať priestor južne od nich, vznikol rad domov medzi terajšími ulicami Gorkého a Jesenského.
V čele radu domov, na mestskom pozemku, postavil pri Rybárskej bráne gróf Georg Csáky murované divadlo, ktoré patrilo k najkrajším v celej monarchii. Bola to vlastne podľa dnešných pojmov „polyfunkčná budova“. V strede dĺžky budovy sa nachádzalo javisko, východne od neho hľadisko, západne od neho veľká tanečná sála - „reduta“. Javisko sa dalo veľmi jednoducho demontovať a tak sa hľadisko spojilo s tanečnou sálou do jediného veľkého sálového priestoru.
Okrem divadelných predstavení tam bolo možné usporadúvať aj koncerty, bály a iné podujatia. Baroková budova bola dlhšia ako terajšie divadlo, ktoré postavili na mieste pôvodného v rokoch 1884-1886. Za budovou bolo už vtedy malé námestie. Okrem toho, že umožňovalo prístup k divadelnej budove zozadu, bolo dôležité aj ako ochrana v prípade možného požiaru. Malo zabrániť preneseniu požiaru na obytné domy a súčasne umožňovať dopravu vody potrebnej na hasenie. Staré divadlo našťastie požiar nikdy nezažilo. Napriek tomu ho museli v roku 1884 zbúrať práve preto, že viaceré divadlá v Európe, najmä po zavedení plynového osvetlenia, zhoreli a zahynulo v nich veľa divákov.
Námestie za divadlom obyvatelia vyše sto rokov poznali pod názvom Redoutenplatz, naznačujúcim, že bolo nástupným priestorom do starej Reduty. Na počesť grófa Csákyho, ktorému mesto vďačilo za divadelnú budovu, námestie v roku 1879 pomenovali jeho menom (Csáky-tér). Vtedy už na námestí zriadili aj park s množstvom prevažne nízkej zelene. Parčík bol rajom psíkov z priľahlého okolia, neoficiálne ho teda prezývali aj „kutya-park“.
V roku 1912 inštalovali v parku mramorovú fontánu s bronzovou bustou grófa Štefana Pálffyho, ktorý býval v neďalekom (už nejestvujúcom) paláci. Fontána bola dielom majstra Alozja Rigeleho, jej torzo je zachované v Galérii mesta Bratislavy. Vtedy už zeleň za fontánou skoro úplne zakrývala zadné priečelie divadla. Neskôr fontánu odstránili, zeleň zredukovali, námestie premenovali. V parku postavili trafiku a pri Gorkého (vtedy Goetheho) ulici oproti palácu Zemskej banky aj benzínovú pumpu. To všetko zaniklo na prelome 60. a 70. rokov, keď pod námestie zapustili obrovské podzemné sklady kulís SND.
Nedávno sa objavila myšlienka zasadiť na Gorkého ulici alej stromov a pod Komenského námestím vybudovať podzemnú garáž. Rovnaký nezmysel ako pozemná lanovka, ktorá mala viesť z podhradia na Hrad. Na Gorkého ulici by stačilo vzhľadom na inžinierske siete inštalovať prenosnú zeleň rovnako ako vo Viedni, v Budapešti, v Paríži. Takou by získalo aj Komenského námestie, vedľa ktorého je už postavená garáž na mieste zničenej záhrady kláštora Notre Dame.
