Hviezdoslavovo námestie je promenádou
Po smrti Pavla Orságha Hviezdoslava (1921) vznikla myšlienka pomenovať jeho menom niektoré dôstojné priestranstvo v Bratislave. Po dlhšom uvažovaní prestavitelia mesta usúdili, že najlepšie bude jeho meno použiť pre námestie pred Mestským divadlom, ktoré vtedy nieslo meno Palackého sady.
Toto verejné priestranstvo malo za sebou dlhoročnú históriu. Od stredoveku býval voľný priestor pred južným úsekom mestského opevenenia každoročne zaplavovaný vodami Dunaja. Obyvatelia mesta široké koryto rieky postupne v úseku pri hradbách zasypávali smeťami, zeminou z výkopov či (menej často) už nepoužiteľným stavebným materiálom zo zbúraných objektov. Medzi hradbou a tokom rieky vzniklo za niekoľko storočí rozsiahle priestranstvo, ktoré pohltilo aj niekoľko prirodzených ostrovčekov.
Po roku 1784 časť priestranstva medzi Pekárskou baštou (stála neďaleko Laurinskej brány, pri dnešnej Gorkého ulici, tam, kde je dnes zadný vchod do Hviezdoslavovho divadla) a Rybárskou bránou postupne zastavali. Niektoré obytné domy medzi terajšími ulicami Gorkého a Jesenského boli obydliami vysoko postavených šľachtických rodín. V čele tohto bloku domov stálo Mestské divadlo.
Na časti priestranstva od divadla na východ až k Rybnému námestiu vysadili štvorradovú stromovú alej, miesto, kde sa obyvatelia chodili prechádzať. Preto už v roku 1785 alej volali Promenádou. Krátko (1852-61) bolo námestie pomenované menom maršála Radetzkého, v roku 1861 dostalo oficiálny maďarský názov Sétatér (Prechádzkové námestie = Promenáda), v roku 1899 Kossuth Lajos tér, po prvej svetovej vojne Kossutha vystriedal Palacký.
V súvislosti s pomenovaním Hviezdoslavovým menom sa uvažovalo aj s postavením pomníka veľkému básnikovi. Z podnetu Slovenskej ligy v Amerike sa uskutočnili dve súťaže (1927 a 1932), ani jedna však objednávateľov, ani porotu neuspokojovala. Pomník nakoniec realizovali sochári V. Ihriský a J. Pospíšil, architektonickú časť navrhol J. Lehotský. Odhalili ho v septembri 1937. Umiestnili ho na ploche parku pred vtedajším Mestským divadlom, kde od roku 1887 stál pomník Jánovi Nepomukovi Hummelovi a v rokoch 1905-1921 pomník Sándorovi Petöfimu.
Miesto bolo v osi námestia a fasády divadla, na spojnici ulíc Rybárska brána a Mostová. Pôvodne mali za sochou básnika v nadživotnej veľkosti stáť na pôdoryse polkruhu kamenné stĺpy a tie mali niesť kamenný architráv s textom z Hviezdoslavovej básne. Namiesto nich za sochou vysadili polkruhový rad štíhlych tují. V päťdesiatych rokoch pomník premiestnili na terašie miesto a osadili na príliš vysoký kopček zo zeminy, ktorý síce pri poslednej úprave odstránili, ale tým sa zmenili proporcie sokla, ktorý je teraz pre sediacu sochu básnika príliš vysoký.
Na historickej pohľadnici zo štyridsiatych rokov vidno pôvodnú parkovú úpravu okolia pomníka, jeho proporcie a situovanie (barokové domy vpravo stále stoja), ako aj nevhodnú dočasnú stavbičku trafiky, ktorá odtiaľ, našťastie, dávno zmizla.
