V Nesterovom paláci je veľvyslanectvo

Zrušenie kamenného mestského opevnenia (1774) a zasypanie priekop pred ním bolo začiatkom intenzívnej výstavby na území, ktoré bolo dovtedy pre stavebníkov zakázané. Na mieste priekopy začali vyrastať najprv hospodárske stavby panských a meštianskych objektov nachádzajúcich sa pôvodne na uliciach tesne pri hradbách.

Jedným z prvých, kto takú príležitosť využili, bol gróf Georg Csáky, ktorý si postavil nový dom smerom na dnešné Hviezdoslavovo námestie za starším palácom na Panskej ulici č. 33. Ten istý gróf Csáky sa zároveň pustil do výstavby pevnej divadelnej budovy na mieste terajšej Opery. Jeho príklad vo výstavbe domov nasledovali mešťania aj šľachtici. Prepychový palác si na mieste terajšej Hlavnej pošty postavil v roku 1778 úspešný priemyselník barón Wachtler (neskôr palác vlastnil gróf Szapáry). Výstavba šľachtických palácov na obvode terajšieho Hviezdoslavovho námestia pokračovala až do konca 19. storočia.

Na nárožnej parcele, kde sa terajšia Paulínyho ulica (v minulosti pomenovaná podľa arcikňažnej Kristíny) spájala s Promenádou (Hviezdoslavovým námestím) a Rybným námestím, si v roku 1856 dal postaviť palác Josef von Nester. Nesprávnym čítaním jeho mena sa po druhej svetovej vojne dostala do literatúry informácia, že ide o „Nestorov palác“.

Josef Nester bol v roku 1850 mestským sudcom, počas obdobia bachovského absolutizmu urobil nebývalú politickú kariéru. Od roku 1866 sa spomína generál Nester už ako administrátor župy. Bol vymenovaný za úradného správcu župy s právami riadne zvoleného župana. V tejto funkcii patril k najvyššie postaveným predstaviteľom mesta, bol viac ako zvolený mešťanosta. Ako taký niekoľko ráz vítal v mene mesta a župy na železničnej stanici členov cisárskej rodiny. Počas prusko-rakúskej vojny (1866) bol ako veliaci generál aj predsedom bezpečnostného výboru, ktorý pozostával z 36 reprezentantov mesta. Od reorganizácie politickej správy 1. 1. 1872 bol Nester v hodnosti hlavného župana postavený na čelo miest vyňatých z právomoci župy. V tejto funkcii zotrval do roku 1875, keď ju zrušili.

Palác pri vtedajšej Promenáde mu postavil Ignác Feigler. Šablónovitú fasádu oživil na východnej strane trojuholníkovým tympanónom, balkón nad vchodom podoprel sochami faunov (satyrov), ktoré sú údajne dielom prešporského sochára A. Brandla. Jemu sa pripisujú aj kamenné reliéfy pod dvanástimi oknami prvého poschodia severnej a východnej fasády. Tie sú však určite na budove použité druhotne. Sú staršie, predstavujú alegórie dvanástich mesiacov. Nahé detské postavičky charakterizujú mesiace prácami a zábavnými činnosťami, kuriózne je znázornenie hry vrhaním guľami, ktoré sú usporiadané do pyramidálnych kôpok.

Prefabrikované ozdoby fasády sú skoro identické s ozdobami na iných Feiglerových stavbách z toho obdobia. Najbližšia je fasáda paláca rodiny grófa Arthura Maldeghema na Hviezdoslavovom námestí 12. Rímsa medzi prízemím a prvým poschodím Nesterovho domu je tesaná z kameňa a ozdobená je motívom dubovej vetvy s listami, čo malo hádam pripomínať jeho vojenskú kariéru. Trojuholníkový štít je vyplnený (renovovaným) štukovým ornamentálnym motívom s centrálnym oválnym medailónom, ktorý nesú dve morské panny. V medailóne bývalo písmeno N, ktoré niektorí vlastivední bádatelia spájali s menom Napoleon, hoci bolo monogramom generála Nestera. Napoleon I. bol v čase výstavby domu dávno mŕtvy, Napoleon III. ešte ani netušil, že sa stane cisárom. Od poslednej „rekonštrukcie“ je v ovále vyrytá nezmyselná kresba.

Po druhej svetovej vojne sa z Nesterovho obytného paláca stala administratívna budova. Po Finančnej správe ju získala akadémia vied. V 80. rokoch budovu zásadne prestavali. Okrem kvalitne obnovenej fasády sa nič z pôvodnej budovy nezachovalo. Nesterov palác je už niekoľko rokov sídlom Veľvyslanectva Spolkovej republiky Nemecko.