Pôvodný názov Bratislavy bol Preslava
Uhorské kráľovstvo rozpadom monarchie v októbri 1918 neprestalo jestvovať. Územie slobodného kráľovského mesta Prešporka či Požoňu sa nestalo automaticky 28. októbra 1918 územím novovzniknutej Českolovenskej republiky.
Pražská vláda zriadila v Prahe ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska a na jeho čelo ustanovila ministra MUDr. Vavra Šrobára. Vláde aj Šrobárovi, ktorý spočiatku sídlil v Žiline (výhodné vlakové spojenie s Prahou!), veľmi záležalo na tom, aby aj Prešporok, najmä pre jeho priemysel a prístav na Dunaji, patril Československu. Preto 1. januára 1919 českí a talianski legionári obsadili mesto a v paláci arcikniežaťa Friedricha zriadili vojenské veliteľstvo.
Štvrtého februára do okupovaného mesta (stále ešte Prešporka) vtiahol Vavro Šrobár so svojou vládou. Viac ako 80 percent občanov mesta bolo vtedy neslovanskej národnosti. Českí legionári postavili vedľa Friedrichovho (voľakedy Grassalkovichovho) paláca naprieč Stefániinou (neskôr Štefánikovou) ulicou ako symbol víťazstva obrovskú slávobránu. Bola to kulisa nápadne pripomínajúca neorománsku architektúru Rybárskej bašty (Halászbástya) v Budíne. Vtedy ešte Česi mesto oficiálne volali Prešpurk, neoficiálne aj Wilson.
V správe Vavrovi Šrobárovi sa píše, že legionári už 31. decembra 1918 obsadili o 18.00 stanicu Wilsonov. Českí legionári používali v januári 1919 bežne názov Wilson či Vilsonovo město. To sa pozdávalo aj časti pôvodného obyvateľstva mesta, najmä nemeckej národnosti, ktorá by najradšej žila v slobodnom nezávislom meste na Dunaji ako v samostatnom štáte, nie v Československej republike, ani v Uhorskom kráľovstve. Ich sny sa nesplnili.
Pražská vláda v Šrobárovej prítomnosti v polovici februára rozhodla o premenovaní mesta. Mesto bolo pritom stále v Uhorsku, hoci okupované českou vojenskou posádkou. Dali mu meno Bratislav, ktoré korešpondovalo s menami Vratislav, Břeclav, Zbraslav, hoci vedeli, že Šafárik v prvej polovici 19. storočia dospel k (romanticky mylnému) názoru, že pôvodný názov bol Bratislava či Břetislava. Po intervencii Vavra Šrobára (13. 3. 1919) Presidium ministerské rady z Prahy oznámilo (16. 3. 1919), že namiesto mena Prešpurk sa má používať názov Bratislava.
Tej istej ministerskej rade ani vláde vôbec neprekážali počeštené nemecké mená lokalít ako Jenštejn, Nymburk, Frýdek, Šumperk, Štramberk, Pernštejn, Šternberk, Karlštejn, Frýdlant, Hostýn, Krumlov, Brandýs, Kašperk, Rožmitál, Lanžhot ani iné v Čechách, ani Ružomberok (Rosenberg), Rožňava (Rosenau) či Grinava (Grünau) na Slovensku. Mohli by sme menovať ďalšie. Pritom Slovania už najneskôr v 18. storočí podľa svedectva J. M. Korabinského (Lexikon 1786) používali spolu s inými názvami aj názov Prešporek.
Nie všetci boli ochotní Prahou nariadený názov Bratislava akceptovať. Chceli, aby si mesto ponechalo svoj historický názov: Prešporok, Prešpurk alebo Požoň. Oba sú slovanského pôvodu. Arabský obchodník Al Idrisi precestoval v polovici 12. storočia bohatým trhovým strediskom, ktorého meno zapísal v arabskej abecede, bez samohlások, písmenami b-z-n respektíve v-z-n či p-z-n. Okrem čítania „vazana“ či „buzana“ je možné prečítať ich aj ako „božan“ či „požon“. Chorváti doteraz používajú formu Požun, v maďarčine sa slovo zachovalo zakonzervované ako (foneticky) Požoň. Vďaka maďarčine sa zachovali aj iné slovanské miestne názvy (Galanta, Guta) vo forme podobnej originálom z 9. a 10. storočia.
Slovania Česi teda vo februári 1919 z pochybných politických dôvodov odvrhli pôvodné historické pomenovania mesta, ktoré sa až medzinárodnou dohodou vo Versailles v júni 1919 dostalo do právomoci Československej republiky, a nahradili ich romantickým nezmyslom. Podľa svedectva mince, ktorú vtedy ešte nepoznali, niesol hrad nad trhovou osadou na začiatku 11. storočia jasný názov Preslava, z ktorého sa vytvorilo nemecké Pressburg, a z toho zasa slovanské Prešporok.
