Poštový palác v slohu moderného baroka
Pod slovom pošta - die Post, la poste - rozumeli ľudia pred polovicou devätnásteho storočia najmä prepravu osôb pravidelne premávajúcimi vozmi medzi jednotlivými mestami. Postilión samozrejme rád odviezol aj list či balík, za príslušný poplatok, len s doručovaním na mieste určenia býval obyčajne problém, ak na konečnej nečakal niekto na posielanú zásielku. V starom Prešporku bolo niekoľko zájazdných hostincov, ktoré boli aj miestami, kde sa nastupovalo na poštové vozy. Jeden z nich stál na mieste terajšieho kostola reformovanej cirkvi na terajšom Námestí SNP.
V druhej polovici 19. storočia prevzala úlohu pôvodnej pošty železnica. Pošte však pribudli nové činnosti: telegraf a telefón, objavili sa poštové známky, korešpondenčné lístky, pohľadnice. Telefónne vedenie bolo vzdušné: telefónna centrála bola s jednotlivými aparátmi spojená drôtmi nad strechami domov. Prvá, súkromná, telefónna centrála v Prešporku bola v jednom z bytov na druhom poschodí domu na nároží Schöndorfskej ulice (teraz Obchodnej) a terajšieho Hurbanovho námestia. Dom nebol ani veľmi vysoký, ani centrálne situovaný.
Už po roku 1850 sa stal sídlom Uhorského kráľovského poštového riaditeľstva palác na dnešnom Námestí SNP pri Uršulínskej ulici, ktorý patril pôvodne barónom Wachtlerovcom a neskôr grófom Szapáryovcom. Jeho vysoká strecha bola akoby predurčená na to, aby sa na nej zbiehali drôty telefónnej ústredne. Po roku 1880 nad strechou okolo osemuholníkovej vežičky vybudovali lešenie s typickými izolátormi, na ktorých boli upevnené drôty.
Budova bola na začiatku 20. storočia pre potreby poštového úradu už primalá, preto ju zbúrali a na jej mieste postavili v rokoch 1909 až 1912 nový poštový palác v slohu zmodernizovaného baroka, ktorý projektoval budapeštiansky architekt Pártos Gyula. Parcela medzi šikmým námestím, šikmou ulicou a vodorovnou Františkánskou ulicou umožnila veľmi moderné riešenie nádvoria, pod ktorým sa ocitol rozľahlý železobetónovou doskou prekrytý suterén. Tam stáli typické poštové vozy - karioly - ktorými rozvážali po meste balíky. Ťahali ich koníky v noci ustajnené na terajšej Legionárskej ulici.
Zákazníci navštevovali najmä prepychovú listovú halu s priehradkami po obvode. Sklenená kupola s maľovanými emblémami poštovníctva patrila k najkrajším interiérom v meste. V jej strede dodnes stojí obrovský písací pult.
Poštový úrad potreboval stále ďalšie priestory. Preto budovu už o dvadsať rokov zvýšili na strane k Námestiu SNP o jedno podlažie a pristavali ďalší objekt na mieste susedného domu. Fasádu prístavby riešili ako pokračovanie pôvodného Pártosovho objektu, takže dnes len zasvätený vie, ktorá časť to je. Pred prístavbou poschodia však zbúrali dva dekoratívne neobarokové štíty a zničili zastrešenie s glazovanou krytinou od firmy Zsolnay z Pécsu. Z krásnych vyrezávaných brán so železnými mrežami a na objednávku vyrobenými kľučkami už predtým odstránili maďarské nápisy a znaky uhorského kráľovstva.
Pôvodný výraz si budova zachovala len zo strany Uršulínskej ulice. Tam sa čiastočne dodnes zachovala aj pôvodná krytina. Fasáda je na oboch stranách ohraničená vežami s plechovými cibuľovými strechami, ktoré obsahujú špirálovité kamenné schodištia. Ľavé z nich vedie do rozľahlej sály na najvyššom poschodí. Tam nad strechami domov Starého Mesta sedeli slečny telefonistky a manuálne prepájali hovory v čase, keď ešte nejestvovali telefónne aparáty s číselníkmi.
