V dome na Bielej ulici rozvoniaval tabak
Stačí pohľad do klenutého prejazdu brány a máme pocit, že sme sa dostali do iného času, do iného sveta. Z klenby podjazdu visí čierna železná váha, jej velikánske misy na reťaziach sú upevnené na bočných stenách.
Kedysi tu bývala cisársko-kráľovská tabaková faktória. Majiteľ domu mal privilégium dovážať tabak z južných častí Uhorska, z Balkánu, z Turecka. V podbrání domu v zastrčenej uličke sa odohrávala dôležitá procedúra rakúsko-uhorského tabakového monopolu, váženie tabaku. Vo dvore nad studňou stojí pumpa v krásnej drevenej skrinke, ktorá vyzerá ako skutočná skriňa a je ozdobená dvoma mosadznými levími hlavičkami.
Schody vyúsťujú na poschodí do priestoru, ktorý je na jednej strane predelený zasklenou stenou. Vpravo z neho vedú dvere s krásnymi starými mosadznými kovaniami do úzkej klenutej izby, ktorá súvisí s iným úzkym klenutým priestorom.
V roku 1776 sa stal dom majetkom istého prešporského mešťana, ktorý dal v roku 1799 pristavať nové krídlo. Plafón je tam už plochý, ako bolo vtedy zvykom. Pri novej izbe je alkovňa, v ktorej bývala spálňa majiteľa.
Vedľajší úzky jediným oknom osvetlený priestor je rozšírený výklenkami v hrubej stene. Do steny sú tam zapustené aj veľmi pohodlné skrine. Na strane dvora obrátenej k juhu sa nachádza bielo nafarbená zasklená pavlač, ozdobená na stene zaujímavou starou kameňotlačou, ktorá predstavuje trh v Sedmohradsku. Bohatstvo krojov, množstvo ľudských postáv, a celá atmosféra - naozaj sa vyplatí prezrieť si to! K pôvodnému zariadeniu chodby patria aj sklápacie poličky pod kvety a veľmi presne nastavené slnečné hodiny. Chodba vedie ku kuchyni a jedálni, ktoré sú navzájom spojené posuvným oknom. Z plafóna jedálne visí starý bronzový olejový luster, zachovaný vo svojej pôvodnej forme, ale doplnený elektrickými žiarovkami. Na rímsach stien sú vystavené staré cínové kanvice, misy a taniere, čaše a iné náčinie.
Charakter rodinnej tradície sa najviac zachoval a prejavil v salóne (ktorému sa tu v minulosti hovorilo „Sitzzimmer"). Hoci zariadenie nie je slohovo jednotné, pôsobí veľmi príjemne, lebo je tu zachovaný odkaz celých generácií. Sú tu pamiatky od neskorého baroka až po doznievajúci biedermaier. Rôzne slohy minulosti najlepšie reprezentuje bohatá zbierka hodín. Napríklad nádherné z masívneho striebra tepané barokové hodiny na stene, pozlátené stojace hodiny z obdobia rokoka a klasicizmu či alabastrové empírové hodiny. Široká tmavá skriňa s vypuklými dverami pochádza z obdobia Márie Terézie, napočudovanie jemný je oválny stolček z lešteného ružového dreva.
Na skrinke medzi oknami (Pfeilerkasten) stoja velikánske čínske a menšie japonské vázy , ktoré priviezol ktorýsi predok zo svojich ciest. Nad nimi visí veľké zrkadlo v nádhernom pozlátenom ráme. Akoby v ňom bolo zakliate čaro celej jednej epochy. Sám rám zrkadla je zážitkom, najmä ak máme možnosť posadiť sa pred ním a snívať, ponoriť sa do minulosti, do času, kedy ho majster vyrobil. Medzi vázami v uzučkých zlatých rámikoch originálne siluety ktoréhosi predka a jeho manželky.
Nádherné sú pravé benátske zrkadlá s fazetami, ktoré hrajú všetkými dúhovými farbami, vo vitrínach veľa vzácneho skla a starého porcelánu, ktoré tu zbierali už staré mamy. Na stenách obrazy, rodinné portréty a staré anglické kolorované rytiny.
Na stenách sa zachovali originálne svetlé tapety. Prekvapením sú skoro nebadateľné tapetou potiahnuté tajné dvere, ktoré vedú - do skrine na šaty vo vedľajšej izbe. K posvätným rodinným pamiatkam patrí predovšetkým pergamenová listina z roku 1760 s originálnou pečaťou, dokument, ktorým Mária Terézia vlastným podpisom povýšila zakladateľa domu do šľachtického stavu a udelila mu erb.
Z knihy Elsy Grailich Pressburger Interieurs
preložila Gabriela Holčíková