Koliba bola kedysi rajom pre lyžiarov
V horúcom lete a v Bratislave o lyžovaní? Že je to možné, uvedomia si tí, ktorí si zájdu na Kolibu a objavia tam pozostatky vlekovej konštrukcie a slušný terén pre kúsky zjazdárskeho kumštu.
A keby sa podrobnejšie zaujímali o tento krásny biely šport, možno by im postarší pán prezradil, že na Kolibe sa nielen behalo a zjazdovalo, či krúžilo medzi slalomovými bránkami, ale aj - skákalo! Lyžiarski nadšenci si na svahu pod televíznou vežou, s dojazdom v priestore, nad ktorým sa dnes týči hotel West, od nepamäti stavali skokanské mostíky.
Keď sa im - samozrejme z dreva - po čase zrútil, zostavili nový, vždy kvalitnejší, až na ňom vyrástol majster Česko-Slovenska v združených pretekoch (na prvých povojnových majstrovstvách ČSR v roku 1946 v Banskej Bystrici), dnes v severskej kombinácii, Elemír Nemesszeghy!
Na Slovensku bol dlho najlepší, o čom svedčí ním získaných trinásť slovenských titulov. Popritom odvážne uvažoval nad vybudovaním oceľovej konštrukcie mostíka, až došlo skutočne na jeho slávnostné otvorenie 8. novembra 1959 za účasti elity českých skokanov. Výrazne posunuli jeho kritický bod na značku 50 metrov a mostík pokryli umelou hmotou. Na Kolibe sa teda dalo skákať v každom ročnom období.
Takýto primát na Slovensku mali vtedy okrem Bratislavčanov len Banskobystričania... Po skončení kariéry sám Nemesszeghy (už bol profesorom na fakulte telesnej výchovy a športu) vychoval celkom zdatné družstvo skokanov, v ňom okrem svojich synov Velimíra a Eugena aj talentovaných súrodencov Halenkovičovcov, Oswalda, Peška, Webera...
S bežeckým i so zjazdárskym lyžovaním sa, samozrejme, začalo oveľa skôr. Zámožnejší Prešporčania si už v polovici 19. storočia chodievali zalyžovať do neďalekých rakúskych Álp. Odtiaľ si priniesli nielen záľubu v zjazde, ale aj príslušné lyže i ďalší materiál. Aby nezostali len pri jednorazovom a finančne dosť náročnom zájazde, hľadali si miesto v chladnejšom prostredí severných svahov Kamzíka, na Kolibe, smerom do údolia Železnej studienky. Neostali však pri turistickom a rekreačnom lyžovaní, zakladali si kluby a organizovali preteky.
Od roku 1901 sa hlásili za členov Západomaďarského turistického spolku. Nelenili ani nemeckí občania Prešporku a tlačiarenskí zamestnanci založili v roku 1908 Spolok priateľov prírody Naturfreunde. Členovia oboch spolkov ešte pred prvou svetovou vojnou premenili Kolibu a jej okolie na lyžiarsky raj. Po nej sa nehanbili premenovať už za silného českého a slovenského živlu na Turistický spolok priateľov prírody a rozvinuli ešte bohatšiu činnosť - k viacerým bežeckým trasám pribudla aj slalomová lúka a zjazdárska trať. Viedla miestami hustým lesom a bola taká úzka, že akýkoľvek pád hrozil vážnou ujmou na zdraví...
Jozef Kšiňan, Igor Mráz
(Pokračovanie nabudúce)