Pred 50 rokmi chceli Obchodnú zbúrať

Nálet bombardujúcich spojeneckých lietadiel v polovici júna 1944 mal zničiť najdôležitejší priemysel v meste a ochromiť tak dodávky nemeckej armáde. Plánom bolo zničiť predovšetkým objekty rafinérie Apollo.

Pri množstve lietadiel, ktoré nad Bratislavu prileteli a pri množstve bômb sa nemožno čudovať, že časť z nich nedopadla na územie rafinérie, ale na obývané časti mesta.

Výsledkom boli zničené časti mesta. Neskoršia výstavba čiastočne zmenila historický urbanizmus pôvodných stredovekých ulíc. Napríklad južná časť Vysokej ulice, ktorá vyúsťovala približne na mieste vjazdu do garáží hotela Crowne Plaza spolu so západným (horným) koncom Drevenej do (terajšieho) Suchého mýta, celkom zanikla. Bomba dopadla aj na skupinu domov Schöndorfskej či Uhorskej (neskôr Molotovovej a teraz Obchodnej ulice) naproti číslu 14. Dnes tam stojí trápny provizórny prízemný objekt s predajňami tlače a tabaku. Do roku 1944 bol na tej strane ulice kontinuálny rad bohatých meštianskych domov začínajúci pri nároží Drevenej ulice (asi tam, kde je zastávka električky) až po nárožie s Vysokou ulicou.

Poštová ulica bola len krátkou a veľmi úzkou uličkou, ktorá v predĺžení fasády kláštora Milosrdných bratov kolmo vyúsťovala do Schöndorfskej ulice. Ulička mala meno „poštová" od 17. storočia, lebo pred blízkym zájazdným hostincom bola konečná „poštových vozov", inak „dostavníkov", ktoré boli pred postavením železníc najdôležitejším diaľkovým verejným dopravným prostriedkom. Ulička bola aj do 30. rokov 20. stor. užšia, než je doteraz neďaleká Mariánska ulica. V budove maďarského veľvyslanectva vo Viedni (Bankgasse) je zachovaný obraz z obdobia okolo roku 1780, na ktorom vidno v pozadí scény Márie Terézie skladajúcej korunovačnú prísahu, dolné vyústenie Poštovej uličky do Námestia prísahy (terajšieho Námestia SNP).

Bombami zasiahnuté domy na Schöndorfskej tvorili rovnaké skupiny ako domy 15 až 25 či 35 až 41 v tej istej ulici. Ich dvory boli podobné zachovaným dvorom domov 23, 25, 37 či 53. Už v 30. rokoch sa uvažovalo s rozšírením Poštovej ulice a s jej predĺžením po Vysokú, respektíve po priestranstvo pred Grassalkovichovým palácom (vtedy ešte sídlom Zemského vojenského veliteľstva). Po bombardovaní (1944) vznikla medzi domami medzera, ktorou mohla nová časť ulice prechádzať. Ruiny po oboch stranách ulice zakryli v 50. rokoch v rámci akcie „Z" radom stromov. V 60. rokoch sa pripravovalo zbúranie celej Obchodnej. Mal tam vzniknúť komplex stavieb bez ľudského meradla podobný areálu Tesco-hotel Kyjev či trom budovám ministerstiev pri Špitálskej ulici.

Východná časť predĺženej Poštovej ulice sa začala formovať do definitívneho stavu len pred pár rokmi. Na jej hornom konci, pri novom nároží s Vysokou, postavili Austria Trend Hotel. Ešte stále čaká na dostavbu nárožie pri Obchodnej ulici. Dom číslo 13 má smerom k Michalskej bráne slepý múr, ktorý jasne naznačuje, že tam má stáť ďalší objekt. Fasáda hotela Austria Trend (kníhkupectvo Panta Rhei) bola do Poštovej ulice vytýčená tak, aby rad budúcich stavieb mohol pokračovať v priamej línii smerom k VÚB (pôvodne hotel a kino Palace) na nároží dolnej časti Poštovej a Obchodnej ulice (drevená búda pekárstva Golden Bakery). Za radom stromov za domom č. 13, ktorý tam bol vysadený dočasne, aby zakryl škaredý múr medzi pozemkami 13 a 15, netreba smútiť, ani brániť výstavbe. Projektovaná novostavba nahradí konečne škody, ktoré tu spôsobila 2. svetová vojna.

Štefan Holčík
FOTO - archív