• História
  • 26.10.2010 08:35

Wachtlerov palác predali na dražbe

0 0
Wachtlerov palác predali na dražbe - Pamatnik1

Nad bránou paláca na Ventúrskej 10 sa nachádza rodinný erb. Palác je od 50. rokov znova označovaný ako pálffyovský. Komunisti zničili jeho originálne interiéry z 18. storočia a prerobili ho na politickú školu.

Pri tej príležitosti bolo potrebné zabudnúť na maršála grófa Leopolda Pálffyho, ktorý dal v roku 1747 upraviť starší palác do barokovej podoby, aj na jeho grófskych potomkov, ktorým palác do polovice 19. storočia patril.

Oficiálny názov Dom politickej výchovy sa po obsadení objektu Verejnosťou proti násiliu začal strácať a nahradil ho ešte nezmyselnejší názov Mozartov dom, hoci nikto na svete by nemohol dokázať, že tam Mozart niekedy bol. Potom sa do paláca nasťahovala rakúska ambasáda a Rakúska republika investovala nemalú sumu, aby sa palác znova stal palácom.

Rodinný erb nad bránou však nepripomína maršála grófa Pálffyho ani predchádzajúcich majiteľov objektu. Je to erb rodiny, ktorá palác vlastnila od r. 1872 do r. 1948. Zdalo by sa, že na erbe je holub sediaci na trojvrší, ktorý nesie v zobáku ratolesť. V skutočnosti vták nie je holub, ale prepelica - po nemecky die Wachtel. Meno vtáčika v nemčine priamo vyjadrovalo meno nositeľa erbu. Meno majiteľa erbu bolo - slobodný pán (Freiherr von) Wachtler.

Do Prešporka sa prvý Wachtler, Josef, presťahoval z Eisenstadtu. Získal meštianske právo (1761), bol úspešným obchodníkom, podnikateľom, spolumajiteľom textilných manufaktúr. V roku 2005 vyšla v Olomouci kniha s názvom Semper sursum (Jiří Uhlíř) o činnosti priemyselníckej rodiny Kohnovcov, ktorá vo Vsetíne na Morave vyrábala nábytok z ohýbaného bukového dreva a istú dobu úspešne konkurovala svetoznámej rodine Thonetovcov. Thonetovci nakoniec aj ich podnik kúpili.

V spomenutej knihe sa vyskytuje aj zmienka (nie práve lichotivá) o jednom z prešporských Wachtlerovcov. „Disharmonické manželství hraběte Štěpána Illésházyho (vtedy majiteľa panstva Vsetín) bylo bezdětné, avšak s hraběnkou Theresií von Gattenburg měl čtyři nemanželské děti - syna a tři dcery. Jim v roce 1827 předal panství, které však odkoupením všech podílu získal v roce 1831 Josef Friedrich Michael Bernhard Ritter von Wachtler, manžel Sidonie, jedné z Illésházyho dcer. Rytíř Wachtler (1793-1879), jehož titul byl už za jeho života vystavován v pochybnost, byl velice podnikavý člověk..."

Gróf Štefan Illésházy sa narodil v roku 1762 v Prešporku. Keďže nemal legitímne deti, jeho smrťou v roku 1838 uhorská grófska rodina Illésházyovcov vymrela. V Prešporku však ďalej žili jeho potomkovia, potomkovia jeho zaťa Josefa Bernharda Wachtlera.

Josef Wachtler využil príležitosť, keď sa po roku 1775 búrali mestské hradby. Kúpil kus hradieb medzi kláštormi františkánov a uršuliniek. Hradby (a s nimi jednu mestskú baštu) dal zbúrať. Na mieste bašty vzniklo predĺženie Uršulínskej ulice k vtedajšiemu námestiu pred Milosrdnými bratmi (terajšie Námestie SNP). Pri uličke, na mieste, kde v rokoch 1909 až 1912 postavili objekt „hlavnej pošty", dal Josef Wachtler postaviť palác s troma priečeliami - do námestia, do Uršulínskej a do Františkánskej ulice (na fotografii).

Majiteľ býval naďalej vo svojom dome na Dunajskej ulici, nový palác bol postavený ako nájomný. Šťastie v podnikaní býva premenlivé. Wachtler sa natoľko zadlžil, že palác museli už roku 1795 predať na verejnej dražbe, aby uspokojili pohľadávky jeho veriteľov. Od roku 1813 vlastnil palác gróf Szapáry, potom gróf Pallavicini,v roku 1848 v ňom pár dní býval cisár František Jozef. V roku 1853 zriadili v paláci poštový úrad s telefónnou centrálou. Telefónne káble z okolia sa stretávali v drevenej vežičke nad strechou paláca.

V druhej polovici 19. storočia bývali Wachtlerovci v paláci na Ventúrskej 10. Posledná členka tunajšej rodiny Wachlerovcov bola Eleonora, ktorú najprv vydali za jej bratranca slobodného pána Johanna von Beess und Chrostin. Manželsvo bolo úradne vyhlásené za neplatné. Potom sa Eleonora vydala za grófa Huga Moritza de Saint-Genois, ktorý v pomerne mladom veku v roku 1891 na majetku Eleonorenhof (terajší Horský park) zomrel. Tretí manžel Eleonory bol cisársko-kráľovský vojenský hodnostár Peter rytier Regner von Bleyleben. Obaja jej manželia, aj Eleonora (zomrela 1943) sú pochovaní na evanjelickom cintoríne pri Kozej bráne.

Eleonorini predkovia Wachtlerovci odpočívajú na Ondrejskom cintoríne. Pred polovicou 19. storočia si dali postaviť na pôde najstaršej časti cintorína, tam, kde ležal už prvý z prešporských Wachtlerovcov, pohrebnú kaplnku s kryptou. V 50. rokoch aj ich kryptu vyrabovali a poškodili, pri „modernizácii" cintorína v 60. rokoch ju však zachovali, na rozdiel od kaplniek iných významných prešporských rodín, napríklad Palugyayovcov.

Štefan Holčík
FOTO - archív


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.