Esterházyovcov pripomína viac stavieb

19.6.2010
0
Páčil sa vám článok?

Názvy mnohých historických objektov v Bratislave sa spájajú s menom Esterházy. Bola to významná a veľmi rozvetvená uhorská magnátska rodina s koreňmi na Žitnom ostrove. Veľa jej členov sa zúčastnilo v bojoch proti Turkom, mnohí v nich zahynuli. Tí, čo sa z vojny vrátili ako víťazi, boli panovníkom odmenení, majetkom či vysokou funkciou v kráľovstve.

Majetky rodiny sa rozprestierali najmä na dnešnom juhozápadnom Slovensku, v dnešnom severozápadnom Maďarsku a dnešnom rakúskom Burgenlande, ale to územie až do roku 1921 patrilo k Uhorsku. Časť Burgenlandu okolo mestečka Eisenstadt (maď. Kismárton) a hradu Forchtenstein (maď. Fraknó) je ešte aj dnes majetkom kniežacej vetvy rodiny Esterházy. Je logické, že v hlavnom, korunovačnom a sídelnom meste kráľovstva si jednotliví členovia rodiny zabezpečovali vlastné bývanie. Hlavným sídlom rodiny boli kaštiele v Galante, ale v čase, keď ešte nejestvovala železnica ani autobusy, bolo by bývalo nepríjemné cestovať každý deň sem a tam.

Už v 17. storočí, keď sa prví členovia rodiny stali grófmi a získali vysoké úrady, bolo mestské sídlo rodiny v starobylom paláci na Kapitulskej ulici. Palác kúpený “z druhej ruky” Esterházyovci prestavali, upravili, v polovici 18. stor. rozšírili o nové barokové krídlo. Iný Esterházy si vtedy postavil nový palác na Panskej (vtedy Dlhej) ulici (číslo 13). V 19. storočí vlastnili aj pôvodne Kutscherfeldov palác (francúzska ambasáda), Jeszenákov palác (Michalská 3), obývali časť paláca De Pauli (Wittmanov dom, Ventúrska ul.). Mali aj dom na mieste terajšej Strakovej ulice, v polovici 19. storočia krátko vlastnili aj Grassalkovichov palác (matka aj manželka posledného kniežaťa Antona Grassalkovicha boli princezné z vetvy rodiny Esterházy).

Pred Laurinskou bránou mali v 18. storočí malý palác na mieste, kde je dnes rozšírená Štúrova ulica. Na západnej strane dnešného námestia Ľudovíta Štúra mali Esterházyovci v susedstve Vodnej kasárne hospodársky dvor. V 19. storočí postavili na jeho mieste tuctový nájomný dom. Aj tomu dnes Slovenská národná galéria hrdo hovorí Esterházyho palác, hoci skutočný “palác” vyzerá trochu inak.

S menom kniežat Esterházy je spojená aj stavba malej barokovej Loretánskej kaplnky pri františkánskom kostole. V 19. storočí zrušili jej ozdobný kamenný portál z ulice, zamurovali otvor, ale ponechali kamenný znak Esterházyovcov, ktorý visel nad portálom. Je tam dodnes.

Oveľa významnejšia a známejšia je Kaplnka svätého Jána Almužníka pri Chráme svätého Martina. Tú dal postaviť ostrihomský arcibiskup Imrich Esterházy. Imrich pochádzal zo zemianskej vetvy rodiny. V roku 1715 sa stal barónom, neskôr grófom. Ako ostrihomský arcibiskup bol oprávnený používať titul knieža. Do Prešporku pozval dovtedy ešte pomerne neznámeho rakúskeho sochára Georga Donnera, ktorý tu vytvoril kolosálny hlavný oltár v Dóme (dnes už nejestvuje) a sochársky dotvoril spomenutú kaplnku. V krypte pod kaplnkou odpočíva Imrich Esterházy a niekoľko ďalších ostrihomských arcibiskupov.

Po tom istom kniežati arcibiskupovi Imrichovi Esterházy bolo v minulosti pomenované terajšie Námestie slobody (Esterházy tér). Z toho vznikla nesprávna interpretácia akoby dnešný palác vlády bol v minulosti palácom Esterházyovcov. V skutočnosti to bol letný, záhradný, palác ostrihomských arcibiskupov. Stavali ho, prestavovali a upravovali viacerí arcibiskupovia. Esterházy bol len jeden z nich. V hospodárskej stavbe, ktorá s palácom súvisela, umiestnil dielňu-ateliér Georga Donnera, ktorý tam vytvoril a odlial do zvláštnej zliatiny kovov spomenuté sochárske diela pre Dóm, vrátane obrovského súsošia svätého Martina so žobrákom..

Vyskytla sa aj zmienka, že ktorýsi Esterházy mal v 18. storočí “park” pri terajšej Žilinskej ulici, namieste budovy Slovenského rozhlasu (“obrátenej pyramídy”). Nedá sa však hovoriť o parku. Bola to úžitková záhrada, pravdepodobne ovocná, ako na všetkých susediacich pozemkoch, ktoré boli v 18. storočí ešte pomerne ďaleko od centra mesta, blízko vonkajšej línie opevnenia (šance).

Na začiatku 20. storočia pripomínala Esterházyovcov ešte jedna stavba na dunajskom nábreží. Bola to vyhliadková terasa, približne na mieste, kde dnes Nový most prekrýva chodník nábrežia pozdĺž Dunaja. Na terasu viedlo široké kamenné schodište, vľavo od neho stál vysoký kamenný stĺp. Ten niesol lampu v kovovom ozdobnom koši, takže pripomínal maják na pevnom móle nad tokom veľrieky. Bola to prvá elektrická lampa na nábreží, všetky ostatné boli plynové ešte aj v 50. rokoch 20. storočia.

Na podstavci stĺpu bol veľký grófsky erb Esterházyovcov vytesaný z kameňa. Pripomínal, že túto ozdobu nábrežia daroval mestu gróf Michal Esterházy v roku 1902 pri príležitosti II. poľnohospodárskej výstavy. Po prvej svetovej vojne maják s terasou surovo odstránili, rovnako ako pomník Márie Terézie.

Štefan Holčík
FOTO - archív MMB

Páčil sa vám článok?

Pri používaní tejto stránky dochádza k spracovaniu cookies, ktoré nám pomáhajú zvyšovať kvalitu služieb a zobrazovať relevantnú reklamu. Zobraziť viac informácií. Spracovaniu cookies zabránite zmenou nastavenia v internetovom prehliadači.