• História
  • 12.02.2010 16:43

Hotely sa menili na banky, a naopak

0 0

Začiatkom deväťdesiatych rokov minulého storočia dostalo hlavné mesto Bratislava od vtedajších vysokých predstaviteľov vlády rázny pokyn (nie písomne), aby urýchlene uvoľnilo všetky pôvodne bankové priestory v meste a dalo ich k dispozícii bankovým subjektom, ktoré sa tu náhle objavovali zničohonič ako huby po daždi.

Akoby všetky bývalé a po roku 1948 zrušené banky boli v rukách mesta. Pritom mesto v skutočnosti disponovalo len niekoľkými priestormi bývalých bánk. Boli to napríklad priestory bývalej Živnobanky na Vajanského nábreží, kde bol Národný výbor, teraz Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Staré Mesto. Budovu Prvej prešporskej sporiteľne (Erste Pressburger Sparkassa), kde sídlila Bratislavská informačná služba a Študovňa marxizmu-leninizmu na Laurinskej 1, vložilo mesto do práve zakladanej Istrobanky.

V priestore bývalej Moravsko-slovenskej banky na rohu Obchodnej ulice už roky pôsobila Mestská knižnica. Zichyovský palác na Ventúrskej, v 19. storočí sídlo Priemyselnej banky, bol už vtedy prestavaný na staromestské kultúrne zariadenie. Kultúre slúžila aj budova bývalej Rakúsko-uhorskej banky na Štúrovej ulici. Je v nej sídlo Lúčnice. Následkom znárodnenia po roku 1948 bolo zatváranie a degradovanie mnohých bankových priestorov, ktoré stratili opodstatnenie, lebo okrem Štátnej banky (ktorá iné banky pohltila) boli v Bratislave len pobočky dvoch-troch československých bánk.

S veľkým prepychom v minulosti vystavané a zariadené bankové haly sa stávali obchodmi a skladmi. Hádam “najparádnejšia” z bratislavských bankových hál - tá v Tatra banke - slúžila ako štúdio Československej televízii. V hale Slovenskej banky na terajšom Námestí Ľ. Štúra ( pôvodne palác Dessewffy) bolo libresso Spolku československo-sovietskeho priateľstva. Secesná hala Eskontnej banky na Hlavnom námestí bola predajňou pseudofolklórnych výrobkov typu Slovakia, neskôr ju prerobili na kaviareň. Aj priestor na prízemí Zelenoizbového domu (Grünstübelhaus) bol pred 2. svetovou vojnou upravený ako banková hala. Po svojom založení tam sídlila Bratislavská informačná služba, ktorú neskôr vystriedala kaviareň s reštauráciou.

Zo sporiteľne so zložitým názvom Második kerületi pozsonyi takarékpénztár (sporiteľňa prešporského druhého obvodu) na Michalskej ulici sa stalo kníkupectvo vydavateľstva Tatran. Knihy sa predávali aj v hale bývalej Ústřední banky českých spořitelen na začiatku Dunajskej ulice (teraz Baťa). V priestoroch bývalej Živnostenskej banky pri Tržnici (na rohu Klobučníckej) už bolo Poľské kultúrne stredisko, v bývalej Banke čs. légií na rohu Štúrovej a Grösslingovej mal Bratislavský dopravný podnik predajňu predplatných lístkov. Prízemný priestor Dunajskej banky pri Rybárskej bráne poznali všetci ako Mliečny bar, teraz McDonald`s.

Neďaleké priestory Slovenskej hypotečnej a komunálnej banky na Gorkého 9 boli upravené na predajňu Tuzexu, v hale Roľníckej pokladne oproti Manderlovmu domu bola predajňa potravín Tempo (teraz Volksbank). Hala zrušenej Slovenskej všeobecnej úvernej banky na nároží Štúrovej ulice bola verejnosti neprístupná, rovnako ako priestor už nejestvujúcej Hypotečnej banky českej na Štefánikovej (vtedy Ulici obrancov mieru), kde bola vyšetrovňa Verejnej bezpečnosti.

V druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia postavili v Bratislave (vtedy ešte Prešporku) viacero budov, ktoré boli stavané ako sídlo banky. Rovnako sa však upravovali na bankové priestory staršie budovy. K tým intencionálne postaveným patrili najmä “paláce” prešporských sporiteľní, budova Rakúsko-uhorskej banky, budova Eskontnej banky. Po prvej svetovej vojne pribudli najmä Zemská banka na Gorkého 7, Tatra banka na Námestí SNP, spomenutá Ústřední banka českých spořitelen na dolnom konci Námestia SNP. Samozrejme sa nesmie zabúdať ani na Bellušovu Národnú banku na Štúrovej (teraz Generálna prokuratúra) či Union banku na nároží Grösslingovej a Štúrovej ulice.

Menej bohaté banky sa uspokojovali s adaptovanými priestormi. K takým patrila aj Hypotečná banka česká. Tá umožnila množstvu nových obyvateľov mesta, ktorí sa sem prisťahovali po 1. svetovej vojne z českých krajín, aby kúpili bývalý hotel Deák (Hüttinger) na Štefánikovej ulici (na fotografii) a aby si tam zriadili stredisko Československý dům. Pôvodnú hotelovú reštauráciu na prízemí upravili na bankovú halu, pričom mierne zmenili aj výzor priečelia. Aj po roku 1990 sa niektoré hotely a reštaurácie menili na banky. Hotel Palace na Poštovej ulici zanikol aj s kinom, dnes je tam banka. Aj v bývalej kaviarni Regina pri Michalskej bráne sídli banka. Viaceré bývalé hotely sa stali bankami a administratívnymi budovami.

Pomaly však nastupuje nový trend. Bankové paláce sa prestavujú na hotely. Viacero príkladov možno uviesť z Viedne a Budapešti. Už to máme aj v Bratislave. Na mieste stredovekej Laurinskej brány postavili po roku 1941 budovu Národnej banky, neskôr Štátnej banky československej, podľa projektu architektov Kramára a Lukačoviča. Dnes je to rezidenčný a obchodný dom City Gate.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Slavo Polanský

Hotely sa menili na banky, a naopak


Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania Bratislavských novín.