Cisár Jozef II. nocoval v Zlatej ruži
Označenie „hotel“ pre objekt, kde sa môžu ubytovať cestujúci, či tí, čo nechcú spať doma, sa začalo v strednej Európe používať až po Napoleonových výbojoch. Francúzske slovo „hotel“ znelo elegantnejšie a exotickejšie ako domáce „Einkehrwirtshaus“ či obyčajnejšie „Gasthaus“. A pritom „hotel“ znamená jednoducho „dom“.
Predtým bol cestujúcim dobrý v každom meste K. und K. Monarchie sa nachádzajúci zájazdný hostinec. Zájazdné hostince bývali postavené aj mimo obcí, napríklad pri diaľkových cestách. Hostinec poskytoval cestujúcim možnosť prenocovania, ale najmä možnosť ustajnenia ťažných a jazdeckých koní, poskytoval priestor na „zaparkovanie“ kočov a vozov, ich prípadnú opravu, potravu pre ľudí a pre zvieratá. Dôležité bolo aj ubytovanie kočišov.
V stredoveku bývali v Prešporku zájazdné hostince aj v uliciach starého jadra, v
Zájazdné hostince boli známe podľa svojich vývesných štítov, ktoré sa vyvinuli z pôvodných domových znamení. Skutočné domové znamenia v centre dávno upadli do zabudnutia (domy sa označovali menami svojich majiteľov), pre zájazdné hostince a krčmy sa používali poetické mená. Každý chcel byť „zlatý“, aj ak sa tam len tak prechádzali blchy, ploštice a šváby. Aj myši a potkany boli vtedy samozrejmosťou. A tak boli v Prešporku zájazdné hostince Zlaté jahňa, Zlatý jeleň, Zlaté slnko, Zlatá merica, Zlatá ruža. Nie všetko muselo byť „zlaté“. Okrem „Červeného vola“ tu bol napríklad aj Zelený strom.
K najvyhľadávanejším zájazdným hostincom patrila Zlatá ruža na terajšej Jesenského ulici číslo 14. Pôvodný jednoposchodový barokový objekt zbúrali pred asi osemdesiatimi rokmi, aby na jeho mieste postavili dnes už zásadne prestavaný objekt tlačiarne Andreja. Vysoký moderný objekt sa nezdá taký dlhý, ako bol nízky objekt hostinca. Je len optický klam.
Za priečelným krídlom hostinca sa rozprestieral široký dvor, ktorý umožňoval vozom otáčať sa. Celé prízemie bočných krídiel pri nádvorí sa používalo ako stajne a remízy pre koče. Objekt mal aj hlboké pivnice na uskladnenie ľadu, mäsa, vína. Ovos, seno, palivo boli uložené v šopách pri Medenej ulici.
Výber mena pre zájazdný hostinec nebol náhodný. Hostinec bol situovaný na pôde pôvodného ostrova medzi hlavným tokom a bočným ramenom Dunaja, ktorý sa už na konci stredoveku objavuje v písomných dokumentoch ako Rosenwerd (Rosenberd, Rosenbert). Možno mali mešťania na ostrove záhrady, kde rástli (aj) ruže.
Nie je známe, prečo si vybral cisár Jozef II. práve tento zájazdný hostinec, keď ako uhorský kráľ navštívil Prešporok. Prenocoval tam z 9. na 10. júla 1783. Ráno prešiel pešo pár krokov do kláštora Notre Dame, aby sa sám presvedčil o potrebnosti tohto zariadenia a s ním súvisiacej „internátnej školy“ pre dievčatá, dcéry nie veľmi bohatých či schudobnelých šľachtických rodín.
Cisárska „vizita“ sa pre tento ústav skončila dobre. Mnohé iné kláštorné zariadenia (nie rády!) Jozef II. zrušil. Uhorskú kráľovskú rezidenciu a kráľovské úrady premiestnil do Budína, čím Prešporku fakticky odňal postavenie hlavného mesta kráľovstva.
Nad bránou do budovy zájazdného hostinca Zlatá ruža bývala mramorová tabuľa, ktorá pripomínala okoloidúcim kráľovskú návštevu. Bola tam, aj keď bol hostinec už zrušený a v objekte sa usídlila redakcia Slovenského denníka a Slovenská kníhtlačiareň. Až pri búraní objektu sa tabuľa stratila. Vývesný štít hostinca s pozlátenou plechovou ružou je uložený v zbierke Múzea mesta Bratislavy.
Štefan HolčíkFOTO - archív