Spomienkový album 15-16/1999

6.12.2009
0
Páčil sa vám článok?

Na mieste Michalskej brány sa do opevneného mesta vchádzalo už v polovici 13. storočia. Nad jednoduchým prechodom v hradbách neskôr postavili vežu, ktorú zvyšovali a prestavovali až do polovice 18. storočia.

Pred bránou tečúci potok rozšírili na hlbokú priekopu a do nej ešte v 15. storočí postavili predsunutú pevnôstku - barbakan. Vstup do mesta bol dôkladne chránený a sústava mostov ponad priekopu obranyschopnosť mesta ešte zvyšovala.

Michalská brána bola jednou zo štyroch brán do mesta. Veľkú časť hradieb a tri brány zbúrali v 80. rokoch 18. storočia. Jediná Michalská brána s vežou sa zachovala dodnes. Veža bola totiž pomerne nedávno pred zrušením hradieb nákladne prestavaná a ozdobená. Na vrchol jej strechy umiestnili medenú sochu archanjela Michala. Veža sa stala dominantou mesta a keďže bola situovaná vyššie ako veža radnice, slúžila ešte aj na začiatku nášho storočia ako hasičská pozorovateľňa. Výrazné prvky barokovej dekorácie veže (na obrázku z obdobia okolo roku 1930) zbytočne odstránili v 50. rokoch. Vo veži bol aj byt strážnika (Turmwächer) a jeho rodiny.

Keď sa začal v Rakúsku a v Uhorsku používať v druhej polovici 19. storočia metrický systém, určil sa v každom významnom meste monarchie základný bod, od ktorého sa merali vzdialenosti. V Prešporku sa stal týmto bodom priemet vrcholu Michalskej veže do jej podbránia. Vo Viedni to bol bod v úrovni dlažby chodníka pod špicom veže Dómu sv. Štefana (Stephansdom).

V predmete, ktorý zodpovedal vlastivede, sa pred prvou svetovou vojnou každý žiačik naučil, kde je tento bod, dnes nazývaný nultým kilometrom. Dnes žije v Bratislave väčšina obyvateľov, ktorí sa prisťahovali z iných miest. Pre nich, ale aj pre všetkých návštevníkov by bolo hádam vhodné vyznačiť nultý bod, napríklad bronzovou značkou v priechode pod vežou Michalskej brány.

Štefan Holčík
FOTO - archív a Vladimír Mišauer

Páčil sa vám článok?

Najčítanejšie