Halloween už ovládol aj Bratislavu

Pred dvadsiatimi rokmi by sme sa boli väčšiny obyvateľov Bratislavy darmo pýtali, čo je to Halloween. Dnes mnohí, najmä postihnutí západnou kultúrou, netrpezlivo čakajú na 31. október, aby sa „vybláznili“. Najhoršie je, že zábavy pod zámienkou Halloweenu sa organizujú pre malé deti, aby sa z nich stali akési druhé fašiangy.

Názov Halloween vznikol skomolením anglického spojenia „All Hallows´ Even“, čo znamená „predvečerSviatku všetkých (svätých) duší“. Od nepamäti bol 1. november v kresťanskej cirkvi dňom, keď sa spomínalo na všetkých svätcov či potenciálnych svätcov, pre ktorých sa v kalendári nepodarilo rezervovať konkrétny deň, prípadne pre tých „ešte neobjavených“ alebo už „zabudnutých“. S tým úzko súvisela aj myšlienka spomienky na blízkych zosnulých.

Keďže vždy platilo „o zosnulých len dobre“, stával sa každý zosnulý (hádam okrem samovrahov) po čase „dobrým“. Jeho duša sa dostávala do neba (aj vďaka modlitbám pozostalých), na peklo či očistec sa rado zabúdalo.

Všeobecne sa uvádza, že Halloween sa rozšíril z Írska, kde sa spojila kresťanská tradícia oslavy všetkých svätých s pohanskou tradíciou oslavy údajného keltského boha smrti Samhaina. V keltskej tradícii vraj pramení myšlienka vyháňania zlých duchov. Pritom sa niektorí prezliekali za „zlých duchov“ a iní, tí „dobrí“ ich symbolicky vyháňali.

Čo čert nechcel, nakoniec sa všetci obliekajú za tých „zlých“ a z tých „dobrých“ sa stali nečinní či nad neprístojnosťami „zlých“ rozhnevaní diváci. Do Európy sa pojem a zvyk Halloweenu rozšíril až v posledných dvoch-troch desaťročiach, a to z USA. Nie priamo z Írska, ale z krajiny biznisu. Celý dnešný moderný Halloween nie je totiž ničím iným ako šikovným trikom obchodníkov, ktorým prináša vysoké zisky.

Jednorazovo použiteľné oblečenie, dekorácie, masky, rekvizity a množstvo skonzumovaného alkoholu znamená obrovské zisky pre istú skupinu ľudí aj v časoch, alebo práve v časoch, najväčších hospodárskych kríz.

Doktor Martin Luther preto pribil na dvere chrámu vo Wittembergu svoje zásady reformácie 31. októbra, lebo vedel, že vtedy prichádza do kostola najviac ľudí a že si ich mnohí prečítajú. Nemýlil sa, jeho spôsob publikácie mal kladný účinok.

Stredoeurópania donedávna Halloween nepotrebovali. Na slovenských dedinách sa síce z tekvíc vyrezávali masky diablov s vnútorným osvetlením sviečkou, ale bolo to skôr pre dekoráciu ako na strašenie detí. Stredoeurópania spájali vždy Sviatok všetkých svätých so spomienkou na zomrelých. Hroby niektorých boli označené drevenými či kamennými náhrobnými krížmi, kamennými tabuľami, niektoré len rovmi, iné sa strácali v teréne. Najhonosnejšími náhrobnými pomníkmi významných osobností boli nad ich hrobmi postavené kaplnky. Nemuselo to byť len na cintoríne.

Na Slovensku je najznámejšia pohrebná kaplnka vo Spišskom Štvrtku, spájaná s menom magnátskej rodiny Zápoľských. V Prešporku dal postaviť richtár Jakub II. pri vtedy už skoro sto rokov starom kostole pri kláštore františkánov v tretej štvrtine 14. storočia gotickú kaplnku, s podzemným priestorom, kde bol neskôr so svojou rodinou pochovaný. Kamenárski majstri, ktorí kaplnku stavali, prišli z južného Nemecka, odkiaľ pochádzala aj rodina Jakubovcov. Na viacerých sakrálnych stavbách v južnom Nemecku sa objavujú úplne rovnaké motívy, ako na tunajšej jakubovskej kaplnke. Nedávno opravili v Regensburgu stredoveký meštiansky dom. Na jeho zamurovanom portáli sa objavili prvky skoro identické s výzdobou portálu bratislavskej kaplnky.

Pri Dóme svätého Martina, v predĺžení severnej chrámovej lode, dal v 30. rokoch 18. storočia arcibiskup Georg (Juraj) Esterházy postaviť nádhernú barokovú kaplnku. Mala byť predovšetkým svätyňou určenou na dôstojné uloženie ostatkov svätého Jána Almužníka. Arcibiskup však súčasne staval náhrobný monument sám pre seba. Jeho predchodcovia, napríklad Peter Pázmány, si želali byť pochovaní v blízkosti relikvií svätca, ktoré boli od 16. storočia uložené vľavo od hlavného oltára. Pre ostrihomského arcibiskupa Esterházyho a pre arcibiskupov, ktorí po ňom nasledovali, vybudovali pod kaplnkou rozsiahlu kryptu.

Arcibiskupovia vo svojej hrobke ešte stále odpočívajú. Pozostatky Jakubovcov z ich hrobky už dávno v minulosti preniesli na neznáme miesto. Ich gotická kaplnka ostáva stálou spomienkou na nich, aj keď je pre väčšinu okoloidúcich len anonymnou prístavbou ku kláštornému kostolu.

Štefan Holčík
FOTO - Slavo Polanský