Palác je biely ako za čias Márie Terézie
V priebehu augusta demontovali lešenie, ktoré vyše roka zakrývalo kráľovský palác na Hrade. Impozantná stredoveká stavba, zvýšená v 16. storočí o najvyššie poschodie a doplnená neskôr ešte dvoma nárožnými vežami tak, aby stáli rovnaké veže nad všetkými štyrmi nárožiami, je dnes biela, ako bývala v minulosti.
Tak ju videla aj Mária Terézia po dokončení poslednej zásadnej prestavby uhorskej kráľovskej rezidencie pred rokom 1765. Jej dvorný architekt, pravdepodobne Nicolas Pacassi, navrhol vtedy upraviť celé južné priečelie v barokovom slohu. Už to nemala byť nedobytná pevnosť, ale pohodlný príbytok uhorského panovníka. Všetky miestnosti mali byť presvetlené veľkými oknami. Zväčšené okná v strednej časti priečelia orámovali novými kamennými šambránami a zavŕšili ozdobnými štítmi.
Namiesto jedného vchodu zriadili tri, ktoré viedli cez trojitý reprezentačný vestibul na novo upravené nádvorie. Nad novým vstupom postavili balkón, na ktorý sa vchádza z priľahlej sály tromi vysokými dverami na mieste pôvodne menších okien. Štíty nad dverami ozdobili bohatými rokokovými štukatúrami. Celú strednú časť priečelia nad balkónom zdôraznili predmurovanou plentou, ktorá je pôsobivá najmä pri šikmom osvetlení bohatou hrou meniacich sa tieňov. Tie veľmi zdôrazňujú jej plasticitu, aj keď fasáda je jednotne nafarbená bielou farbou.
Kým bolo lešenie z vonkajšej strany zakryté svetlozelenou ochrannou sieťou, mnohí sa domnievali, že palác bude po oprave zelený. Detailný prieskum starších zachovaných omietok však dokázal, čo bolo už predtým teoreticky známe, že palác mal s výnimkou krátkeho obdobia tretej tretiny 20. storočia vždy bielu farbu (od požiaru v roku 1811 do skončenia rekonštrukcie pred rokom 1968 špinavobielu).
Bolo to aj preto, že až do tretiny 19. storočia sa iná trvanlivá fasádna farba ako biela (vápno) nedala vyrobiť. V cudzine stoja aj ostročervené stredoveké stavby (radnica v Bazileji), ružové (chrámy v Mainzi či vo Wormse, zámok v Heidelbergu) či žlto-hnedé, ale to sú neomietané stavby z lokálneho pieskovca. Niektoré omietané stavby v Nemecku sú biele, ale ich kamenné okenné rámy sú červené, lebo sú vytesané z kameňa takej farby (hrad vo Würzburgu).
V popise Prešporku z konca 18. storočia sa zdôrazňuje, že gróf Csáky má na svojom paláci na Dlhej (teraz Panskej) ulici červený balkón. Balkón z červeného kameňa vyťaženého v blízkosti Ostrihomu, ktorý bol vtedy prešporskou raritou, sa dodnes zachoval. Červené, zelené, modré, žlté, či dokonca ružové alebo fialové fasády boli ešte v prvej polovici 19. storočia v Prešporku nemysliteľné. Rovnako ako nezafarbené kamenné architektonické články. Ani stĺpy nesúce balkón Primaciálneho paláca, ani ostenie jeho brány, ani šambrány okien, ba ani balustráda balkóna nemohli byť ponechané v surovom stave.
Kamenné stĺpy v podbrání, ako aj všetky dnes v surovom stave ponechané kamenné detaily v zrkadlovej sieni boli v čase svojho vzniku pokryté sivou farbou. Fasády paláca, vtedy ešte sídla kniežaťa arcibiskupa, boli biele.
Stavebný kameň používaný v minulosti v Prešporku je sivobiely až biely. Na bežné murivo sa používal kameň z tunajších kameňolomov, ten sa však nedal presne opracovať. Na tesané architektonické články sa používal kameň z blízkych kameňolomov v Rakúsku (Wolfsthal, Deutsch-Altenburg, Sankt Margarethen, Kaisersteinbruch). Z takého kameňa boli pôvodne tesané aj dekoratívne časti barokovej fasády kráľovského paláca.
Počas rekonštrukcie v 50. - 60. rokoch minulého storočia sa nedal vhodný kameň objednať z pôvodných rakúskych kameňolomov. V Československu bol vtedy veľmi obľúbený ľahko opracovateľný hořický pieskovec žltohnedej farby. Pamiatkari aj projektanti boli vtedy presvedčení, že kamenné architektonické články nemajú byť ani omietnuté, ani zafarbené. A podľa farby doplnených architektonických článkov sa nakoniec pred 50 rokmi rozhodlo, že celý palác bude mať vtedy módnu farbu žltohnedého pieskovca. Hořický pieskovec za pol storočia natoľko zvetral, že sa musel počas práve prebiehajúcej rekonštrukcie zo stavby odstrániť.
Fasády hradného paláca sú už rekonštruované tak, ako sa na historickú kráľovskú rezidenciu patrí. Rovnako citlivo a presvedčivo budú upravené jeho interiéry. Z trápne upraveného priestoru na sever od paláca (ktorý bol upravený na prírodné kino) bude zase baroková terasovitá záhrada ohraničená budovou zrekonštruovanej jazdiarne a zavŕšená záhradným pavilónom.
Dúfajme, že v budúcnosti sa podarí obnoviť aj záhradu na južnej terase, ktorá je dnes zarastená prestarnutými stromami blokujúcimi pohľad na palác, možno sa podarí obnoviť aj „nový palác”, ktorý stál pri východnej strane gotického paláca a v ktorom 15 rokov žili Albert Sasko-Tešínsky a Mária Kristína.
Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus