Oslavy boli v Redute, aj na Promenáde
Júl 1809 bol pre obyvateľstvo Prešporka nešťastným obdobím. Mesto bolo čiastočne vypálené, zničené Napoleonovým vojskom. Vo viacerých rodinách smútili za zabitými synmi.
Špajze boli prázdne, vinohrady a ovocné záhrady vyrabované a zničené. Rakúske kniežatá s vojskom odtiahli, namiesto nich sa sem nasťahovali „osloboditelia”. Mešťania sa mali tváriť, že sú nadšení a šťastní.
Napoleon bol vo svojej mánii velikášstva nadšený úspechmi svojich žoldnierov. Cítil sa už byť pánom celej Európy. Zatiaľ jedinú prehru jeho vojsk pri rakúskej dedinke Aspern (
Napoleon sa dal oslavovať. Jeho vojsko sa pod vedením generála Reyniera 29. júla vrátilo do mesta a generál zorganizoval veľkolepú oslavu Napoleonových narodenín (Napoleon sa narodil 15. augusta 1769 na Korzike).
Podľa historických záznamov dostali všetci členovia mestskej rady od generálovho pobočníka plukovníka Gressota už 13. augusta pozvanie (lepšie povedané príkaz), aby sa zúčastnili v Dóme na slávnostnej omši na Napoleonovu počesť. Nemohli odmietnuť, ale ich pocity si možno predstaviť.
Vojenský veliteľ mesta vyzval mestskú radu, aby sa na večer 15. júla postarala o slávnostné osvetlenie mesta. Mešťania sa iste veľmi tešili aj tomuto príkazu. V domácnostiach už dlhšie nemali čím svietiť, v čerstvej pamäti bolo osvetlenie ulíc celé noci horiacimi strechami na začiatku minulého mesiaca. Príkaz museli splniť, ak sa nechceli dostať do ťažkostí.
V ten deň, 15. augusta, ešte len svitalo, keď Napoleonovi vojaci vyburcovali mešťanov z postelí salvou 21 výstrelov. Nasledovala vojenská prehliadka na cvičišti, pravdepodobne pred letným palácom arcibiskupov, na terajšom Námestí slobody.
Pred generálom Reynierom slávnostne defilovali vojaci saskej kráľovskej armády. Tí oficieri, ktorí sa vo vojne zvlášť vyznamenali, dostali vyznamenania Heinrichovho rádu, viacerí radoví vojaci boli za chrabrosť a odvahu vyznamenaní zlatými a striebornými medailami.
Po vojenskej prehliadke usporiadal generál Reynier obed pre asi 80 pozvaných osôb. Hostina bola pravdepodobne v Primaciálnom paláci. Vrcholom obeda bola slávnostná zdravica na Napoleona, ktorú predniesol hostiteľ. Potom sa ozvali výstrely diel z areálu hradu. Na námestiach hrali vojenské kapely.
Večer boli do slávnostnej iluminácie viacerých budov zakomponované motívy písmena N - cisárovho monogramu. Po osvetlených uliciach sa večer ponáhľali pozvaní na ples, ktorý generál Reynier usporiadal v sále mestskej Reduty. Bola to budova na terajšom Komenského námestí, pristavaná zozadu k javisku mestského divadla.
Tú, našťastie, z južného brehu Dunaja vystreľované bomby nezasiahli. Na bále sa údajne zúčastnilo vyše 1000 osôb z vyšších vrstiev a sály boli vraj osvetlené 500 sviečkami. Pre ľud sa konala veselica na Promenáde (terajšom Hviezdoslavovom námestí), ktorú osvetľovali sklenené lampy a zdobili ju „víťazné brány” zo zelene naaranžovanej na drevené kostry.
Všetka táto nádhera niečo stála. A to museli zaplatiť obyvatelia mesto vo forme zvýšených vojnových daní a poplatkov. Mešťania museli dokonca odovzdať na roztavenie doteraz zachránené rodinné striebro! Generál Reynier však vymámil od Napoleona zvýšenie zvláštneho fondu na reprezentáciu. S oslavami nadmieru spokojný Napoleon mu odsúhlasil „reprezentačný prídavok” vo výške 3000 frankov mesačne.
Štefan Holčík
FOTO - archív