Stačil ocot, prst potom zlomí aj pravítko

Kaluže boli miniobraz skutočného sveta. Platilo tam pevné pravidlo - najväčší žerie a tak sa v každej šťučej výkrmni našlo zopár naozaj exemplárnych kúskov, ktoré čakal len ražeň, čo je pre zviera lepšie ako vyhladovanie spôsobené tým, že si všetku potravu vyžerie.

V tých kalužiach Ján dokázal do rúk chytiť nielen žaby, ale aj ostrieža či neopatrnú šťuku. Ryby pustil do vody. No keď sme chytili skokana so stehnami hrubými ako ruka novorodenca, neodolali sme a zahrali sme sa na Francúzov.

Jedol som žabacie stehienka aj neskôr, všetky boli lepšie než to, čo Ján pripravil na ohni pod starými topoľmi. Na ohni bolo najchutnejšie to, že zaháňal komáre a že sa v pahrebe nakoniec dali uškvariť mušle, korýtka. Chutili ako keď na Vianoce mama prepražila rybacie vnútornosti na polievku.

- Pali, ty si sráč, - oznámil svalnatý Kajo z Ovsišťa nemenej svalnatému štricákovi z Podhradia, teda Cukrmandlu. A strčil mu pod nos opuchnutú ruku:

- Prečo jako? - zareagoval Pali zvedavo a všetci navokôl prestrašene, lebo takýto dialóg medzi príslušníkmi dvoch štvrtí znamenal zvyčajne vojnu.

- Kukni. Opuchnuté a nezlomené. Jak ma švacne niekto od nás, nabetón to zlomí a mám maródku.

Chalani z Cukrmandlu a Ovsišťa sa váľali po betónoch pri bazéne a svorne hučali na dievčatá, chodili na pivo a mastili karty. Pravda - len poobede. A to bol Kajov problém. Vymyslel si, že si zlomí to najnepotrebnejšie. Malíček pravej ruky.

Fajčil totiž ľavou. Dostane maródku, aspoň o tri týždne si predĺži krátke učňovské prázdniny. Takže hľadal niekoho, kto by mu armovacou tyčou zlomil ten nešťastný prst, ale nenašiel nikoho, kto by sa odvážil, okrem toho Paľa z Cukrmandlu.

- Musím počuť, jak praskne, - hovoril Kajko, keď sa Paľo zaháňal roxorom. Po prvom údere reklamoval, i po druhom. Pri treťom síce tiež nepočul nič, ale podľa bolesti a faktu, že už sa aj oceľová tyč ohla, usúdil, že by to mohlo byť hotové.

Neľudský dorastový lekár, ktorý bol na výplatnej páske strojární, ho na druhý deň poslal na röntgen, potom mu oznámil, že nemá kosti, ale konské kopyto a poslal ho robiť. Na ruku mu predpísal ocot.

Kajo s Palim teraz sedeli na kraji bazéna, pofajčievali Marice s filtrom a nadávali na socialistické zdravotníctvo a učňovské školstvo a Paľo potom našiel staré vedro a nabral do neho studenej vody z bazéna a Kajko si v nej máčal opuchnutú labu.

Schádzali sa chalani z oboch štvrtí, obdivovali opuch a ľutovali, že keď sa mal lámať prst, nebol tam nikto z Ovsišťa, lamentovali, kým im budúci lesný inžinier Juro nepovedal: - Somári, mali ste si dať na ten prst najprv octový obklad. Potom by sa to dalo zlomiť pravítkom.

- Výborný nápad, - zareagoval Kajko, - zajtra si cestou z roboty kúpim ocot.

Gustav Bartovic
z knihy Na viac hriechov sa už nepamätám (2002)
(Pokračovanie nabudúce)