Z guľkárskej sezóny zostala vôňa jarnej zeme

Dospelí a moje dospievajúce sestry vraveli, že je to smrad. Nebol. To voňal kôň, poštársky kôň Mišo (Diamantovi sa zhoda mien nepáčila a v blízkosti poštárskej bričky som ho musel oslovovať Michael).

Našou štvrťou ťahal Mišo - Fukso modrý štvorkolesový voz so zamrežovanými dverami vzadu. Vozievali sme sa na schodíku držiac sa za mriežku dverí a poštár-pohonič, dlhým bičom šibal dozadu, nie koňa, aby nás z voza zohnal. Netrvalo to však dlho. Zvykli sme koňa nakŕmiť chlebom, potiahnutým zo školskej jedálne a poštár nás občas previezol priamo na kozlíku. Keď sme sa aj potom vozili vzadu na schodíku pri zamrežovaných dvierkach, tváril sa, že o nás nevie.

V ročnom období medzi vodohospodárskou výstavbou a včasným letom patrili naše dni aj hrám s guľkami. V hračkárstve bolo dostať vrecúško so stovkou guličiek za korunu. Guľôčka za halier. Pre nás - päť kíl papiera. Nielen guličky, ale aj krumplicukor a kandizovaný cukor a iné pôžitky, vrátane duševných, ako napríklad pobyt v kine krátkych filmov Čas, mali hodnotu vyjadrenú ekvivalentom zberového papiera. Za kilo odpadového papiera ste v zbere dostali dvadsať halierov. Za kilo čistých novín a časopisov až dvadsaťpäť! Za kilo železa, o ktorého potrebe nás Strana pravidelne informovala, však len osem halierov.

Ujo Ján, ktorý nám v čase jáchymovských dobrodružstiev nahrádzal vlastného otca, to vedel vysvetliť. Pútavo rozprával o tom, aký má byť chlap a aký je naozaj svet. Pre všeobecnú predstavu o tom, čo on bol za chlapa, musím vysvetliť, že ho v jednotkách Royal Air Force volali The Brune-Gun, teda Brnenský Guľomet, podľa zbrojovky z krajiny jeho pôvodu. Pre pochopenie súvislostí dodávam, že tohto muža, ktorý ma naučil prehrávať v šachu a hovoriť po anglicky, naša milovaná vlasť vypľula odňatím občianstva o pár rokov neskôr, práve preto, lebo bojoval proti Hitlerovi. Na nesprávnej strane odboja, teda v R.A.F.

Podľa toho nespoľahlivého vychovávateľa bol nezmyselný rozdiel v cene druhotných surovín spôsobený tým, že kým zberový papier sa ako druhotná surovina dal vyviezť aj do krajín imperializmu, ktoré platili v hotovosti, výrobky z druhotnej ocele smerovali len do krajín pokroku, ktoré platili poďakovaním: „Za víťazstvo svetovej revolúcie!!!“

Napriek cenným vedomostiam o smerovaní a rozdelení sveta, ako aj cenám druhotných surovín sme na jar neodolali hre o guličky. Pri nej boli dôležitým platidlom gabačky. Guľôčky, ktoré boli rovnako veľké a podľa možností aj rovnako sfarbené ako regulárne hlinené guľky. Mali však inú váhu a dalo sa s nimi teda pri hre fixľovať. Preto mali cenu aj pri obchodoch mimo ihriska. Guľkárska sezóna však bola krátka, a tak o veľa nešlo. Viac, ako balíčky guľôčok nám zostalo celoživotné dedičstvo - zmysel a nadšenie pre vôňu jarnej zeme rozrytej opätkom lacných bagančičiek.

Gustav Bartovic
z knihy Na viac hriechov sa už nepamätám (2002)
(Pokračovanie nabudúce)