Prehra pri Viedni Napoleona rozzúrila
Začiatkom decembra 1805 zvíťazil Napoleon pri moravskom Slavkove (Austerlitz) nad spojenými armádami troch najvýznamnejších európskych panovníkov. Prehrou najviac utrpel rímsky cisár nemeckého národa František II., ktorý bol aj uhorským a českým kráľom.
Syn Leopolda II. a vnuk Márie Terézie mal obrovské problémy so ctižiadostivým Napoleonom, ktorý kráčal doslova „po mŕtvolách“ a ktorého cieľom bolo stať sa neobmedzeným panovníkom celej Európy (a nielen Európy). Po víťazstve pri Slavkove Napoleon vnútil cisárovi Františkovi dokument, ktorý Francúzi pomenovali „prešporským mierom“, ale ktorý bol v skutočnosti drzým diktátom víťazstvom opitého Napoleona zdolanému protivníkovi.
Napoleon tento „mier“, samozrejme, nepovažoval za konečný. Nepriamo prinútil Františka vzdať sa titulu rímskeho cisára. Rozviedol sa so svojou prvou manželkou a Františka prinútil, aby mu dal za ženu svoju dcéru, habsburskú princeznú (pravnučku Márie Terézie) Máriu Lujzu.
V roku 1809 znovu prišiel a obsadil Viedeň, odkiaľ musel jeho svokor utiecť, ak si chcel zachrániť život. Severný breh Dunaja oproti Viedni bol stále v rukách Františkovej armády. Napoleon sa rozhodol zmocniť sa aj toho územia. Nemohol predpokladať, že ho čaká prvá prehra. Rakúska armáda, podporovaná aj niektorými nemeckými kniežatstvami, pod vedením cisárovho brata arcikniežaťa Karla, Napoleonovu armádu rozbila. Stalo sa to 22. mája 1809 pri dedinke Aspern, ktorá je od začiatku 20. storočia pričlenená k Viedni. Prehra pri Asperne Napoleona rozzúrila, keďže bola jeho prvá, a preto sa rozhodol pre vpád do Uhorska.
Časť Napoleonovej armády, 18 000 mužov, pod vedením maršála Davousta už 1. júna obsadila dedinku Audorf (Engerau) na mieste dnešnej Petržalky. Mesto Prešporok sa od nešťastného roku 1805 stále obávalo nového príchodu francúzskej armády. Vojaci Napoleonovej „francúzskej“ armády vtedy už dávno neboli len Francúzi. Bola to armáda žoldnierov pozháňaných zo všetkých krajín, ktoré medzitým patrili pod Napoleonovu vládu. V armáde bojovali aj Taliani a talianskeho pôvodu bol aj generálmajor rakúskej cisárskej armády Bianchi, ktorý odrazil prvý útok Napoleonovej armády na Prešporok.
Bitka sa odohrala na území južne od terajšieho Sadu Janka Krála, historického Auparku. Areál bol opevnený hlbokými priekopami a zemnými násypmi, ktoré vytvárali na južnom brehu Dunaja oproti Prešporku pevnosť, chrániacu príjazd k „lietajúcemu mostu“ a k jeho prístavisku, respektíve nástupisku, ktoré bolo na brehu pred terajšou reštauráciou Leberfinger. Zemné opevnenie bolo dobre udržiavané a v prvých dňoch invázie odolávalo útokom Napoleonovej armády. Problémom opevnenia bolo, že Dunaj pri vysokom stave hladiny zanášal priekopy a tie bolo treba stále znovu vykopávať. Aj v čase Napoleonovho ťaženia v roku 1809 boli časti priekopy zanesené tak, že vojaci nepriateľskej armády mohli pohodlne prísť až k valom. Tam sa však stali obeťami guliek obrancov.
Napoleonova armáda najprv vypálila dedinku Audorf (Engerau). To využil generál Bianchi a dal svojim jednotkám povel, aby vyšli z opevnenia a zaútočili na napoleonových vojakov, ktorí sa vo vypálenej obci nemali kam skryť. Následkom bolo, že maršal Davoust dal od 4. júna mesto ostreľovať zápalnými bombami a granátmi. Južné predmestia a niektoré ulice v stredovekom opevnení vyhoreli.
Vyhoreli aj niektoré kanonické rezidencie a palác prepošta na Kapitulskej ulici. Našťastie, nebol zasiahnutý Chrám svätého Martina, ani „lietajúci most“. Útok spôsobil v meste veľké škody a niekoľkí obyvatelia prišli o život.
Keď maršal Davoust videl, že takto sa mu nepodarí preniknúť, rozhodol sa použiť inú taktiku. Presne 8. augusta sa asi 500 Napoleonových vojakov preplavilo na člnoch od Hainburgu k Devínu, aby napadli rakúsku armádu od západu. V noci na 9. augusta obsadili ostrov Käsmacher (teraz Sihoť pri ceste na Devín), ale podarilo sa ich odtiaľ vyhnať. Boje o mesto potom pokračovali. Až do začiatku júla.
Štefan HolčíkFOTO - archív