Joseph Haydn hral aj u Grassalkovicha
V tomto roku si svet pripomína dve významné osobnosti európskej hudby 18. storočia. Iba nedávno, presne 14. apríla uplynulo 250 rokov od smrti Georga Fridricha Händla, významného nemeckého skladateľa.
Len pár kilometrov západne od Prešporku, terajšej Bratislavy, v dedinke Rohrau, vtedy na uhorsko-rakúskom pohraničí sa v roku 1732 narodil rakúsky hudobný skladateľ Joseph Haydn. Syn dedinského richtára a kuchárky v grófskom paláci sa stal jedným z najslávnejších Rakúšanov. Ako nadaný hudobník sa dostal do služieb kniežaťa Mikuláša Esterházyho, ktorý pochádzal z Galanty. Hlavné sídlo si vybudoval pri dedinke Fertöd na brehu Neziderského jazera. Svojej rezidencii dal meno Esterháza, podľa pôvodného sídla svojich predkov. Ako jeden z najvýznamnejších uhorských magnátov si vydržiaval dvor skoro na kráľovskej úrovni. K tomu patrilo aj divadlo s hereckou spoločnosťou a vlastná dvorná kapela.
Knieža často volali povinnosti do hlavného mesta kráľovstva, do Prešporku. A s kniežaťom-pánom prichádzali jeho početní dvorania, či hudobná kapela. Prichádzal sem aj Haydn. Zaznamenané sú jeho viaceré pobyty v meste. Knieža Esterházy mal rozľahlý mestský palác na Kapitulskej ulici (teraz ruina), kde bola dnes už nejestvujúca veľká koncertná sála. Tam účinkoval kniežací orchester pod taktovkou Josepha Haydna, ktorý zo svojich vlastných skladieb zostavoval repertoár domácich koncertov.
Dá sa predpokladať, že Joseph Haydn dirigoval esterházyovskú kapelu aj v niektorých kostoloch a v palácoch iných príslušníkov vysokej šľachty, kde sa knieža Esterházy iste rád pochválil produkciou svojich hudobníkov. Zaručene hrali v paláci grófa Grassalkovicha 16. novembra 1772, keď tam domáci pán usporiadal slávnosť na počesť narodenín arcikňažnej Márie Kristíny. Gróf Anton Grassalkovich síce nepochádzal zo starej uhorskej šľachty, ale vypracoval sa do pozície, v ktorej si mohol dovoliť komunikovať s kniežaťom Esterházym ako so seberovným. Neskôr sa jediný syn grófa Grassalkovicha, Anton II., oženil s jednou z dcér kniežaťa Esterházyho a aj sám bol povýšený do stavu ríšskych kniežat. Joseph Haydn účinkoval v paláci Grassalkovichovcov aj neskôr. V zimnej sezóne 1773/74 bol dokonca šéfom prešporského meštianskeho divadla.
Bádatelia sa v minulosti snažili určiť v paláci miestnosť, kde Haydnov koncert odznel. Zdalo sa, že to bolo v hudobnom salóne na prvom poschodí, západne od hlavnej sály. Miestnosť sa teraz používa ako audienčná sieň prezidenta republiky. Počas rekonštrukcie paláca v 90. rokoch sa však jasne ukázalo, že miestnosť vo svojej terajšej podobe a rozsahu v roku 1772 ešte nejestvovala. Boli tam dve menšie izby, ktoré spojili vybúraním priečky až v roku 1779. Hlavná sála bola na usporiadanie koncertu nevhodná.
Na plánoch mesta z konca 18. a z priebehu 19. storočia vidieť, že terajší palác je len torzom pôvodne oveľa rozsiahlejšieho objektu. Po obidvoch stranách čestného nádvoria pred palácom stáli ešte na začiatku 20. storočia úzke prízemné budovy, ktoré obsahovali strážnice a byty personálu. Pozdĺž terajšej Banskobystrickej ulice stáli na území parku ďalšie budovy, obsahujúce kuchyňu, práčovne, drevárne, stajne, sklady sena pre kone, priestory na parkovanie kočov, byty kočišov, sluhov, záhradníkov a iného personálu. Určite tam bol aj priestor na prezimovanie vzácnejších rastlín, ktoré bývali v lete rozmiestnené po parku. Na plánoch vidno, že tam bola väčšia pomerne dlhá budova, kolmá na os parku a približne kolmá na priľahlú ulicu, asi oproti domu číslo 6 na Banskobystrickej ulici. Podľa analogických stavieb pri iných panovníckych a šľachtických sídlach možno zaniknutú budovu identifikovať ako koncertnú a divadelnú sálu.
O jej existencii svedčí správa o slávnosti v parku v auguste 1775, na ktorej sa zúčastnila aj uhorská kráľovná Mária Terézia spolu so svojou dcérou arcikňažnou Máriou Kristínou a svojím zaťom Albertom, kniežaťom saským a tešínskym. Ešte dôležitejšia je správa z roku 1786, keď Jozef II. zakázal divadelné predstavenia v pôstnom období. Knieža Anton Grassalkovich vtedy poskytol svoje domáce divadlo, aby sa tam hrali pre širšiu verejnosť až do nedele pred Veľkou nocou divadelné predstavenia a koncerty.
Budova Grassalkovichovho divadla v Bratislave sa nezachovala. Zbúrali ju pravdepodobne na začiatku 20. storočia. Predstavu o nej si možno urobiť pri návšteve inej Grassalkovichovej rezidencie v Gödöllö neďaleko Budapešti.
Na mieste prešporského Grassalkovichovho divadla dnes rastie tráva. Mal by tam, na mieste, kde Haydn pôsobil ako dirigent, stáť jeho pomník. Busta od vynikajúceho slovenského sochára je už pripravená. Joseph Haydn zomrel pred dvesto rokmi, 31. mája 1809, vo Viedni.
Štefan Holčík
FOTO - archív