Bola Bratislava v apríli zasnežená?
Tohtoročný 1. apríl a po ňom nasledujúce dni prekvapili obyvateľstvo strednej Európy mimoriadne príjemným teplým počasím. Osemnásť stupňov Celzia nebýva každoročným zjavom v tento deň, ktorý sa akýmsi zvykom stal symbolom bláznovstva. Počasie pritom býva bláznivé aj v iných aprílových dňoch.
V roku 1900 vydal ktosi v Prešporku či Pozsonyi (vtedy ešte nie v Bratislave) sériu pohľadníc. Sú na nich fotografie rôznych verejných priestranstiev v meste zasypaných vysokým snehom. Niekto by sa mohol domnievať, že išlo o zachytenie historickej udalosti. Pohľadnice bývali totiž pôvodne chápané ako obrázkom zlepšené či ilustrované korešpondenčné lístky. Spočiatku sa na ne smelo okrem adresy napísať len pár slov odkazu či pozdravu.
Posielali sa zábery z miest, odkiaľ pohľadnica prichádzala. Obyčajne to boli pohľady na (dnešnou rečou povedané) turisticky zaujímavé objekty. Na pohľadniciach sa dali fotografickou cestou zachytiť a doďaleka rozšíriť aj informácie o významných udalostiach, ako boli návšteva panovníka, odhalenie významného pomníka, alebo slávnostné defilé na dvore kasárne. Aj tragické udalosti mohli byť dôvodom na vydávanie pohľadníc. V Prešporku napríklad požiar Židovne v roku 1913.
Pohľadnice z roku 1900 sa zdajú podozrivé. Naozaj v ten deň napadalo toľko snehu? Na to by možno vedeli odpovedať meteorológovia. Ak nie, sú zachované pohľadnice aprílovým žartom?
Na jednej z nich vidno vtedy ešte nové súsošie Márie Terézie od sochára Johanna Fadrusza. V popredí je snehom zasypaný park s kamennou balustrádou na nábreží Dunaja, za súsoším palác Lanfranconiovcov. Vľavo od paláca, čiastočne zakrytá ozdobným kandelábrom, ešte stojí obrovská obilná sýpka z obdobia Márie Terézie, ktorú potom v roku 1911 zbúrali. Na jej mieste postavili Redutu.
Druhý záber je z dolného konca dnešného Námestia SNP. Fotograf si postavil statív s fotoaparátom na sklenené platne niekde pri budove na mieste terajšej sporiteľne. Námestie sa pôvodne volalo Hydinové (Hendlplatz), lebo sa tam na trhu smela predávať len hydina.
V knihe Bratislavský topografický lexikón, ktorú pripravili pracovníci Mestského archívu pod vedením vtedajšieho riaditeľa V. Horvátha a ktorá vyšla v roku 1990, sa možno dočítať nezmyselnú informáciu, že táto časť námestia bola r. 1876 pomenovaná podľa hudobného skladateľa Jakoba Händla, ktorý žil v Prahe a v Olomouci v 16. storočí. Niekto nepostrehol rozdiel medzi slovami „Hendl“ (kuriatko) a „Händl“ (meno skladateľa by bolo možné preložiť ako „ručička“).
Na pohľadnici vľavo stojí zasnežený fiaker, za ním dom na mieste dnešnej lekárne Pod Manderlom. Vpravo od neho súsošie svätého Floriána a ďalej, v strede záberu, jednoposchodový dom na mieste, kde v 30. rokoch postavil svoj mrakodrap Rudolf Manderla. Pred domom stojí zasnežený verejný pisoár. Na pravej strane záberu v pozadí možno rozoznať vežu Kostola Milosrdných bratov.
Priestranstvo a objekty možno identifikovať, dátum možno považovať za žart. S istotou možno povedať, že autor žartu rozmýšľal po nemecky. Ak by to bol býval Maďar, musel by dátum napísať opačne: 1900 apríl 1. Pohľadnice možno objednal alebo vyrobil niektorý člen prešporského spolku Schlaraffia, kde sa mohol stať členom len človek hlásiaci sa k nemeckej materinskej reči. Hlavným poslaním spolku bolo udržiavať svojich členov stále v dobrej nálade, veseliť sa a žartovať.
Štefan HolčíkFOTO – archív