Opevnenie pred Napoleonom v Auparku

O tri mesiace si Bratislava pripomenie udalosť, ktorá sa v skoro tisícročnej histórii mesta stala pre jej obyvateľov možno strašnejšou než druhá svetová vojna.

Chorobná snaha Napoleona stať sa vládcom celej Európy bola nešťastím pre obyvateľov mnohých európskych krajín. Uhorské kráľovstvo sa nezapojilo do vojen s Napoleonom, a pokiaľ to bolo možné, zachovalo si neutralitu.

Napoleon a jeho najbližší sa však necítili byť neutralitou uhorského kráľovstva nijako zaviazaní, veď v Uhorsku vládol ten istý panovník ako v Rakúsku, a tak ho bolo treba za každú cenu pokoriť.

Napoleonovi nestačilo, že pokoril cisára a kráľa Františka II. (I.) pri Slavkove (Austerlitz), že mu nanútil takzvaný Prešporský mier a že ho prinútil vzdať sa koruny a titulu rímskych cisárov nemeckého národa.

Keď sa Napoleon rozviedol so svojou prvou manželkou Jozefínou, drzo sa rozhodol, že sa ožení s arcikňažnou Máriou Lujzou, dcérou pokoreného protivníka. Nebola to náhoda. Mária Lujza bola potomkom mnohých rímskych cisárov z rodiny Habsburgovcov, ale ešte dôležitejšie bolo, že po svojom prastarom otcovi, cisárovi Františkovi I., manželovi Márie Terézie, bola aj potomkom francúzskych kráľov z rodiny Bourbonovcov (Capetovcov).

Starý otec Františka I. (Lotrinského) Filip Orleánsky bol mladším bratom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. Pritom matkou Ľudovíta XIV aj Filipa Orleánskeho bola Anna Rakúska, ďalšia princezná z rodiny Habsburgovcov.

Napoleon teda rátal s tým, že ak bude mať s Máriou Lujzou deti, budú to Bonapartovci s výborným rodokmeňom plným panovníkov z rodín Habsburgovcov a Bourbonovcov. Napriek tomu sa neštítil napadnúť 1809 vlastného svokra.

Diktát známy ako Prešporský mier z roku 1805 Napoleona k ničomu nezaväzoval. Obyvateľom strednej Európy bolo už jasné, že vojna sa neskončila a že to bol len začiatok. Prešporok už nemal stredoveké hradby, ktoré by ho možno v minulosti ochránili.

Napoleonova armáda, ktorá už dávno nebola zložená z Francúzov, ale z najatých žoldnierov z krajín celej Európy, by sa aj tak pred hradbami nezastavila. Aby sa nepriateľ k mestu nemohol ani len priblížiť, bolo potrebné zastaviť ho na ceste prv, ako by prekročil Dunaj.

Na južnom brehu Dunaja, na ostrove oproti mestu, sprístupnili v 80. rokoch 18. storočia park so stromovými alejami, ktoré vysadili na hviezdicovom pôdoryse. Park bol niekoľkokrát zničený povodňami. Na južnom obvode parku - ostrova - sa nachádzalo jedno z mnohých vedľajších ramien Dunaja.

Ukázalo sa, že toto rameno je vhodné využiť ako vodnú priekopu, a severne od neho, na území parku, vybudovať zemné opevnenie. Opevnený areál parku mal brániť prístavisko kompy, ktorou sa dalo dostať, pred postavením mosta, na severný breh, do mesta.

Kompa bola upevnená reťazami na kotvu v strede toku rieky, a volali ju, rovnako ako v iných nemeckých mestách, „fliegende Brücke”- „lietajúci most”.

Vybudované opevnenie splnilo svoju úlohu len čiastočne. Napoleonovo vojsko totiž nepotrebovalo prejsť na mestskú stranu Dunaja. Jeho delá boli natoľko kvalitné, že ostreľovaním z južného brehu spôsobili v meste enormné škody. Požiare zničili veľkú časť ulíc historického jadra.

Akoby zázrakom ostali od požiarov ušetrené strechy kostolov a zachovala sa aj strecha kláštora uršuliniek so svojím krovom zo 17. storočia, ktorý je dnes najstarším intaktne zachovaným krovom v Bratislave.

Po skončení vojny Napoleonovo vojsko odtiahlo. Mesto malo iné starosti ako opravovať spustošený Aupark. Najprv bolo treba opraviť zničené domy v južnej časti mesta. Medzitým sa neudržiavalo ani opevnenie. Zemné valy podmývali povodne, hlina stekala do priekop.

Keď park konečne upravovali na anglický spôsob, využili valy ako prirodzenú hranicu areálu. Postupne sa tam zachytila náletová zeleň, ktorú nikto neodstránil a vyrástli aj stromy.

Pri čistení areálu vyvážali smeti k pôvodnému valu, čím vznikol akýsi nezmyselný paralelný valový útvar. Počas výstavby Nového mosta bez dokumentácie zničili celý západný úsek opevnenia. Napriek tomu sa ho zachovalo ešte dosť na to, aby sa dalo po vyčistení, odstránení náletových stromov po dvesto rokoch prezentovať verejnosti.

Štefan Holčík
FOTO – archív