Agenti zosadali z balónov a sypali jed

Na hlavnej školskej nástenke sme mali obrázky dvoch kvietkov. Veľmi sa na seba ponášali, len máličko sa odlišovali farbou. Na jednom bol kvet horčice, na druhom ohnice (repka olejná má tiež podobný kvet, ale v tých časoch o nej ľudovodemokratické poľnohospodárstvo veľa nevedelo).

Pod tým stálo veľkými písmenami: „Uč sa rozoznávať rastlinných nepriateľov ľudovodemokratickej vlasti!".

Nástenku dopĺňal výstrižok z akýchsi novín o tom, ako nachytali na Šumave agentov rozsievajúcich semená jedovatej ohnice v družstevných lánoch. Prvé vyšetrenia vraj hneď ukázali, že agentmi sú bývalí veľkostatkári z okolia Českých Budějovíc, ktorí sa prišli pomstiť ľudu za to, že im znárodnil veľkostatky, na ktorých nerobili, len si užívali z ich výnosov. Vedľa bol na písacom stroji značky Remington opísaný úryvok z knižky istého sovietskeho autora pre mládež. V tom úryvku sa písalo ako deti už za Lenina odhalili podobných kulakov, čo nivočili burinou kolchozné lány. Spodok nástenky po celej šírke zaberala výzva na celoškolskú súťaž v čítaní z tej knižky a v prednese jej kapitol spamäti. Neuveríte. Súťaž bola a boli aj takí, čo vedeli knižku naspamäť celú.

Obrana ľudovodemokratických lánov, polí, lesov, vodných zdrojov a obcí i miest sa preniesla i do občianskej výchovy. Popri hrôzach jadrovej vojny, ktorú chce Západ rozpútať, pričom o sovietskej bombe sa nehovorilo nič, sme veľa mozgových závitov venovali tomu, aby sme sa naučili rozoznávať nebezpečenstvo pre vlasť tu a teraz.

V 9. triede sme sa na biológii dozvedeli, že tie zelené nekonečné chaluhy, ktoré sme volali žaburince a ktoré pri teplom počasí zaplienili každučkú kaluž, mláku a rybník, tvoria obrovské kolónie maličkého jednobunečného organizmu, riasy, odborne nazývanej váľač gúľavý. Už v 5. triede ľudovej ma však informovali, že kolónie tejto riasy dusia ryby v ľudových rybníkoch nie preto, že je teplo, voda stojí a že vôbec riasy - na rozdiel od rýb - majú v ľudovodemokratických rybníkoch ideálne podmienky, ale preto, lebo spóry tejto rastliny nasypali do rybníkov na Bajzdrickom potoku nepriatelia ľudu. Alebo priami agenti, ktorí v noci zosadajú z balónov, alebo ich domáci pomáhači, bývalí buržuji, kulaci a živnostníci (pri tých slovách som sa v lavici ukrčil).

Súdružka učiteľka nás tiež informovala, že do rybníkov nasypali cestou k mestským studniam, ktoré išli otráviť jedom nazývaným cyankáli (to by tá voda smrdela po marhuľových kôstkach, cynicky zašomral pod lavicou Mišo). Ale že neprešli, lebo v lesoch sú dnes už len statoční horári, obrancovia vlasti a nie dajakí lokaji imperializmu a veľkostatkári ako kedysi.

O horároch a ich delení na statočných a imperialistických, sme už čosi vedeli, vedeli sme tiež, že lykožrút zdevastoval slovenské smreky nie preto, že je to monokultúra, ale že smreky vysadili vykorisťovatelia ľudu a krajiny.

Gustav Bartovic
z knihy Na viac hriechov sa už nepamätám... (2002)
(Pokračovanie nabudúce)