Na Hrade boli stajne od Hillebrandta
Najdôležitejšími obyvateľmi každého hradu boli - hoci to možno znie neuveriteľne - vojaci. Anonymný vojak bol pre hrad často dôležitejší než sám panovník. Bez vojakov by bol hrad iba mŕtvou stavbou bez možnosti obrany.
V areáli Bratislavského hradu spočiatku bývali vojaci priamo v paláci. Nie v reprezentačných miestnostiach, ale v rôznych kobkách, v pivniciach, na povalách, kde sa dalo. Keď na začiatku 17. storočia Hrad obsadilo Bethlenovo vojsko, znamenalo to katastrofu aj pre priestory určené pôvodne pre kráľa, jeho rodinu a jeho sprievod. Možno práve vyrabovanie paláca Bethlenovým vojskom bolo popudom ubytovať vojakov z paláca niekde inde, v predhradí.
Začali sa budovať prvé kasárne mimo paláca, pri severnom opevnení areálu. Na začiatku 18. storočia vyrástlo krídlo kasární kolmé na východný úsek opevnenia v mieste bašty Luginsland. Poschodová stavba obsahovala predovšetkým miestnosti na ubytovanie vojska, ale aj stajne, v západnej časti prízemia. Po radikálnej (a zbytočnej) prestavbe historického objektu v 70. rokoch 20. storočia, keď odstránili aj pôvodné kamenné schodište, je bývalá stajňa jedinou dobre zachovanou miestnosťou tejto budovy.
Kráľovský palác v 60. rokoch 18. storočia prispôsobili požiadavkám na pohodlný život. Na jeho západnej strane pristavali nový objekt, ktorý obsahoval byty služobníctva a kuchyne, pri severnej fasáde postavili záhradnú sálu a rozľahlú krytú jazdiareň. K východnej fasáde pristavali nový palác, ktorý poskytoval komfortné bývanie.
Hrad často navštevovala Mária Terézia, neraz mala so sebou aj svoje deti, alebo aspoň niektoré z nich. K výchove mladých arcikniežat a arcikňažien patrili aj aktivity, ktoré by sa dnes označili ako telocvik či športová výchova. Obľúbená bola napríklad hra s loptou či už ako hádzaná, alebo hra s malou loptičkou podobná tenisu alebo bedmintonu. Také hry sa hrali v osobitne vybudovaných sálových stavbách. Na Bratislavskom hrade to mohla byť aj záhradná sála pod severovýchodnou vežou.
Ešte radšej ako hry s loptou mali mladí aristokrati jazdu na koňoch. Vo všetkých sídlach Márie Terézie stáli stajne pre desiatky koní. Okrem koní do záprahov tam boli ustajnené najmä vzácne jazdecké kone. Na Bratislavskom hrade - vtedy mu hovorili „pressburger Schloss” (teda nie hrad, ale zámok) - boli najvzácnejšie vycvičené kone ustajnené v stajni pri východnom opevnení blízko kasárne.
Je to prízemná pozdĺžna stavba s mimoriadne romanticky členenou strechou a s kamennými vikiermi, ktoré osvetľovali podkrovie slúžiace ako sklad sena. Sály stajní boli kamennými stĺpmi, nesúcimi nízke tehlové klenby, rozdelené na užší priestor strednej „chodby” a širšie priestory pri oknách, kde stáli kone. V budove, v jej južnej časti, boli aj byty koniarov a stajníkov.
Budova slúžila ako stajňa do konca druhej svetovej vojny. Potom ju upravili na hradnú vináreň a upravili terasu pred ňou, s výhľadom na mesto. Menej citlivá už bola „modernizácia” v 70. rokoch 20. storočia. Napriek modernizačným úpravám je budova bývalých kráľovských stajní dnes najlepšie zachovanou barokovou budovou v areáli Hradu. Bez újmy prežila požiar v roku 1811, aj dve svetové vojny.
Priestory, ktoré staval staviteľ K. F. Römisch pravdepodobne podľa projektu architekta F. A. Hillebrandta pre kráľovské kone, sú dnes jednou z najvyhľadávanejších reštaurácií v Bratislave.
Štefan Holčík
FOTO - Oto Limpus